.
Mnohým sa ozývajú staré jazvy a zranenia, iní sú podráždení, ďalší strácajú koncentráciu, nevedia sa sústrediť, sú malátni, prenasleduje ich zmena nálad. Precitlivenosťou trpia najmä ľudia chorí na angínu pectoris, chronický zápal priedušiek, cukrovku, epilepsiu... Meteosenzibilita však nie je choroba, aj keď zmeny počasia sa na našom zdraví podpisujú viac, ako by sme si to priali.
Trpíme ňou oddávna
Výskumy dokázali, že meteosenzibilita nie je len problém v súčasnosti. Súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu a zmenami počasia poznali už starí Gréci. Prvé písomné pramene o citlivosti na zmenu počasia pochádzajú ešte zo starého Egypta tritisíc rokov pred n. l.
Prvú zmienku o vplyve počasia na ľudské zdravie môžeme nájsť už v prácach Hippokrata a Aristotela, v ktorých vyslovili myšlienku, že určité charakteristické typy počasia prispievajú k vzniku niektorých zdravotných ťažkostí. V priebehu ďalších storočí sa vplyvy počasia sledovali a vyhodnocovali.
Dnes sa touto témou zaoberá mnoho odborníkov. Z výskumov vyplýva, že na Slovensku precitlivenosťou na počasie trpí 30 až 70 percent ľudí. U starších, chronicky i akútne chorých až 75 percent. Odborníci odhadujú, že polovica Európanov trpí nejakou formou citlivosti alebo reakciou na počasie.
Ľudia ako bioindikátory
Zdravotné problémy vznikajú nielen pri náhlych poveternostných zmenách, ale i elektrických vlastnostiach ovzdušia. Mnohí ľudia sú ako živé bioindikátory, akési živé prístroje, ktoré môžu predpovedať počasie. Dokonca nielen ľudia, ale aj zvieratá cítia blížiace sa atmosférické zmeny – pred búrkou sú nepokojné, zalezú do dier – reagujú zmenou správania.
Zdravý a otužilý človek vôbec nemusí pociťovať atmosférické zmeny. Prispôsobí sa im bez problémov. U chronicky chorých ľudí, zoslabnutých po chorobe, pracovne vyťažených a psychicky vystresovaných sú regulačné mechanizmy preťažené, otupené, nepružné, často opotrebované, takže nestačia na zmeny primerane reagovať. Vtedy človek pociťuje záťaž pri zmene počasia.
Vplyv počasia sa zvyšuje aj s pribúdajúcim vekom. Citlivosť na počasie však nie je choroba, sugescia či výmysel nespokojného pacienta. Zmena počasia väčšinou iba zintenzívňuje zdravotné ťažkosti. Súvisí to s našou slabnúcou schopnosťou prispôsobiť sa.
Tlaková výš a níž
Ľudí citlivých na počasie začínajú trápiť niektoré zdravotné ťažkosti neraz ešte skôr, ako sa na oblohe objavia prvé mraky. Väčšinou je organizmus najviac zaťažený pri náhlej zmene počasia, keď sa prudko mení teplota, niekedy i viac ako 10 °C.
Tieto nepríjemné prechody atmosférických frontov sprevádzané veľkými výkyvmi tlaku aj teploty vzduchu, vetrom, dažďom, vysokou vlhkosťou vzduchu, ktoré sa vyskytujú hlavne pri tlakovej níži, spôsobujú veľký nápor na adaptačné mechanizmy. Tlaková výš je väčšinou charakteristická pre priaznivé počasie.
Ako vnímať mediálne informácie o záťaži?
Označovanie informácií o záťaži a stupni ohrozenia v médiách treba brať s rezervou a ľudia by nemali byť od nich závislí. Vzhľadom na zložité geografické podmienky na Slovensku nemôžu byť predpovede presné a jednoznačné. Stáva sa, že na severe Slovenska prší a na juhu sa ľudia vyhrievajú na slniečku.
Záťažové stupne sú teda len orientačnou informáciou, určitým návodom, varovaním pre chorých, aby neprepínali svoje sily a rátali s vplyvom počasia. Takže záťažové stupne sú len upozornenie pre chorých, aby si nepridávali záťaž navyše a počítali s blížiacou sa záťažou ovplyvnenou počasím.
V praxi to znamená, že pri určitých rizikových stupňoch lekári odporúčajú napríklad dostatok spánku, nepreťažovať organizmus, upraviť si stravu, vyhýbať sa stresu, nezabudnúť na predpísané lieky a pod.
Zvýšenú precitlivenosť možno ovplyvniť zlepšením kondície, pohybom, masážami, vhodnou životosprávou, ale aj vyváženým rozložení práce a oddychu, pozitívnym prístupom k životu a hlavne nebyť v konflikte so svojím okolím, rodinou ani sebou. Zdravý pohľad na život prospieva každému.
Dobre vedieť
- Citlivosť na počasie nie je chorobný stav, iba istá precitlivenosť.
- Zmena počasia iba zintenzívňuje už existujúce ťažkosti.
- Vplyv počasia sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom.
- Zmiernenie príznakov docielime aj úpravou jedálneho lístka.
Ako si pomôcť
- Starajte sa o svoje telo po zdravotnej a psychickej stránke.
- Obmedzte konzumáciu alkoholu, uprednostňujte ľahké jedlá.
- Doprajte si dostatok pohybu na čerstvom vzduchu a aspoň raz do týždňa dlhú prechádzku v prírode.
- Otužujte sa.
- Pite veľa tekutín.
Čo všetko môže spôsobiť počasie?
- Bolesti hlavy, kĺbov, svalov, chrbta, jaziev, zlomenín,
- prudké zmeny nálady, depresie, agresivitu, nervozitu, podráždenosť,
- problémy s dýchaním,
- ospalosť, nevoľnosť, malátnosť, pocit vyčerpania,
- nechutenstvo, problémy s vnímaní okolia,
- v extrémnych prípadoch aj srdcovo-cievne problémy.
