Podľa psychológov harmónia a príjemná duševná pohoda. Podľa fyziológov obyčajná búrka chemických reakcií.
Adrenalín v krvi prudko stúpa, mozog produkuje nezvyčajné množstvo dopamínu, ktorý spôsobuje pocit šťastia. Je to vraj podobné ako zjesť niekoľko čokoládových tyčiniek.
Koľko šťastia človek znesie?
Psychológovia zistili, že každý z nás má kritickú hranicu, ktorá rozhoduje o tom, koľko šťastia dokážeme zniesť. Po prekročení tejto hranice pocit šťastia klesne na hodnoty blízke nule.
O tom, či budeme hľadieť na svet cez ružové alebo čierne okuliare, rozhodujú však aj gény. Často je však šťastný práve ten, kto dokáže vychutnať každodenné chvíle pohody, radosti a spokojnosti.
(uj)
ANKETA
Cítite sa šťastný? Čo vám prináša pocit šťastia?
Profesor ŠTEFAN KRAJČÍK, geriater: „To nemáte ľahšiu otázku, prosím? Čo je to šťastie? Šťastie je chvíľka ticha, keď mám pocit, že sa čas zastavil a dosiahol som večnosť. Azda moc filozofujem. Anketa chce krátke, jasné odpovede. Odpoveď je dlhšia a asi by som musel viac načrieť do svojho vnútra. Nehnevajte sa na mňa, že som to tak narýchlo nedokázal.“
Profesor ZDENĚK MATĚJČEK, detský psychológ: „Občas sa cítim šťastný. (Ale slová šťastný a šťastie nie sú dosť výstižné, skôr je to prežívanie určitého uspokojenia a príjemnej duševnej pohody.) Pocit šťastia mi prináša, ak okolo seba vidím ľudí, ktorí dokážu mať radosť zo života. Po druhé, ak mi ide nejaká práca od ruky. Po tretie je tu celý rad drobných radostí, ako to už u ľudí môjho veku býva - od slniečka na nebi až po relatívne uspokojivú funkciu vlastného organizmu.“
MUDr. PETER KRIŽAN, riaditeľ nemocnice: „Pár desiatok rokov v postmoderne nás chcelo pripraviť na krutú realitu, že náš život je v každom dôležitom rozmere niečo ‘len‘. ‘Len‘ bielkoviny, ‘len‘ nukleové kyseliny, ‘len‘ neuromediátory. Keď nás však veda doviedla už tesne pod vrchol genetického popisu všetkého, stala sa súčasne akoby krivým zrkadlom. Preto nie je možné ani pocit šťastia redukovať na ‘len‘. Ako deti sme si vedeli vytvoriť vlastný svet uprostred hračiek, mnohokrát bol živší a ozajstnejší ako ten skutočný okolo nás. Projekcia nášho vnútra do hry sa prejavila aj vo viere v rozprávkový život hračiek. Rozprávková polnoc, do ktorej sa nám nikdy nepodarilo vydržať bdelými, dala všetkým našim hračkám naozajstný život. Naša hra tak prestala byť ‘len‘ a dostala zmysel. Tú svoju rozprávku prežívam skôr ako túžbu a nádej. Tiež sa mi nedarí vydržať bdelý do polnoci, a svoju vieru v život a šťastie stále hľadám.“
PhDr. MÁRIA HANÚSKOVÁ, psychologička: „V tejto chvíli sa necítim práve šťastná. Tečie mi z nosa, manžel je tiež nachladnutý, chceli sme cestovať na hory a teraz netuším, čo bude. Ospravedlňujem sa za takúto pragmatickú odpoveď. Inak mi pocit šťastia prináša veľmi veľa vecí. Mnohí moji klienti často trpia falošnou predstavou, že tí druhí sú šťastnejší. Ale kdeže. Tí si to myslia tiež. Šťastie, to je asi aj prístup k životu. Štastní ľudia totiž pristupujú k dianiu okolo seba úplne inak ako nešťastní. Ich myslenie nie je orientované na problémy, ale na hľadanie riešenia.“ (uj)
