Lekári dnes dokážu neuveriteľné. Transplantovať srdce, pečeň, obličky, pľúca. Vedci nám sľubujú ešte oveľa viac. Vymodelujú nové orgány a vymenia za poškodené. Sú však skeptickí. Poučíme sa a prestaneme si ničiť pečeň, pľúca, žalúdok, srdce nikotínom, alkoholom, prejedaním sa a stresom? ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV
Veda je k nám žičlivá. Sľubuje nám viac a viac. Budeme žiť stále dlhšie. Dieťa, ktoré sa dnes narodí, sa vraj v pohode dožije stovky. Keď ochorie, dostane umelú pečeň, umelé oči, pľúca, umelé mozgové bunky, umelú krv.
Narodí sa, aj keby jeho otec či matka boli považovaní za neplodných. Experti na umelé oplodnenie dnes dokážu nemožné.
A keby aj dieťaťko malo po pôrode len 500 gramov, teda kedysi považované za potrat, môže prežiť. To dokážu už aj neonatológovia na Slovensku.
Žijeme, aby sme si užili
Ľudia v bielych plášťoch sú však skeptickí. Pečeň takto vypiplaného dieťaťa bude mať totiž už v dvanástich rokoch za sebou krst alkoholom, v pätnástich to bude tvrdá droga, heroín, pervitín, LSD, ponuka je široká.
Keď dospeje, rok čo rok vypije niekoľko litrov tvrdého alkoholu, vína a piva, vyfajčí 1700 cigariet. Také sú štatistiky.
Práve narodené dieťa bude mať s 30-percentnou istotou obezitu, cukrovku, viac ako 50-percentnú šancu, že v štyridsiatke zomrie na infarkt alebo mozgovú mŕtvicu, 40-percentnú pravdepodobnosť, že ak nezomrie na infarkt, o nejaký čas umrie na rakovinu. Vyhliadka, ktorá za veľa nestojí.
Hoci denno-denne počúvame správy o tom, že každých dvadsať minút umiera jeden človek na infarkt, že nádorové choroby ohrozujú každého tretieho z nás, pijeme, fajčíme, napchávame sa a pracujeme tak, akoby sme tu mali byť dnes naposledy.
Prečo sme takí tuční?
Túto otázku si kladú každoročne experti z celého sveta na sympóziách a odpovede sú najrozličnejšie. Môžeme si za to sami? Experti tvrdia, že áno.
Hlavný odborník pre endokrinológiu na Slovensku tvrdí, že len nepatrné percento ľudí má vážne problémy s metabolizmom a poruchy štítnej žľazy.
Prečo je však potom také ťažké byť štíhlym a zdravým? Je to v psychike? Ľudia sú vystresovaní a jednoducho si nevedia odoprieť to, čo im chutí. Aj také sú odpovede.
A čo keď je to celkom inak? Český neuropatológ František Koukolík má láskavejšie vysvetlenie. Možno je to aj v mozgu. Ľudský druh strávil totiž viac ako 99 percent svojej existencie na Zemi v prostredí, ktorému sa hovorí spoločnosť lovcov a zberačov. Naša myseľ zo staršej doby kamennej nám vraj doslova radí: „Hneď ako zbadáš niečo sladkého, tučného alebo mäsitého, zjedz toho čo najviac, je to vec prežitia, hlad je za rohom.“
V modernej civilizácii je však za rohom cukráreň, bistro, McDonald. A tak sa napchávame.
Ako prekonať signály mozgu staré tisícky rokov?
„Metabolizmus človeka, ktorý bol vybavený na život v dobe kamennej, v novoveku nestíha,“ tvrdí napríklad profesor Hoppbichler z Innsbrucku. Pre tých, čo si nosia svoje kilá navyše, sa to ako výhovorka počúva dobre. Lenže to nás chorôb nezbaví. Ani závislosti na iných drogách.
Umelá pečeň nás nevytrhne
Aj keby už dnes bolo možné vymodelovať umelú pečeň, slovenskú populáciu by to asi nepoučilo.
„Psychické napätie vyvolali počas totality u veľkej časti populácie na Slovensku kult osobnej spotreby. Ľudia veľa jedli, pili a fajčili,“ hovorí RNDr. Emil Ginter. Totalita sa však skončila a pije sa ďalej.
Štatistiky hovoria, že len päť percent slovenskej populácie sú absolútni abstinenti, dve tretiny populácie sú bezproblémoví konzumenti, jedna tretina Slovákov pije hazardným spôsobom s náchylnosťou na alkoholizmus a päť percent sú tvrdí alkoholici. Oficiálne štatistiky už tvrdia, že spotreba alkoholu u nás pekne klesá, ale nemusí to byť tak.
Jeden obyvateľ dnes v priemere vypije už len 7,9 litra alkoholu. Pred desiatimi rokmi sme pili viac – 10,4 litra na hlavu vrátane dojčiat. Spotreba destilátov na Slovensku je na vkus lekárov mimoriadne vysoká, niektorí tvrdia, že spolu s Rusmi pijú Slováci najviac na zemeguli. Nikto však nevie, ako to v skutočnosti naozaj je. Štatistiky totiž nezaznamenávajú pašovanie a tajné pálenie alkoholu.
Alkoholici však podľa iných štatistík žijú o 15 až 20 rokov kratšie.
Takí sme
Lekári dnes dokážu zázraky a my im ich kazíme. Ľudské telo by podľa biogerontológov malo vydržať 115 aj viac rokov. Teda dvakrát toľko, ako je jeho dnešná životnosť. Hoci lekárska veda urobila obrovské pokroky, v niektorých oblastiach je bezradná.
Človek sa totiž programovo ničí. Hovorí tomu, že si aspoň užije.
