Pitie alkoholu má na Slovensku, rovnako ako v celej Európe, stáročnú tradíciu a je spoločensky tolerované. To, že na Slovensku pijeme nadpriemerne, potvrdzujú aj štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa nich je Slovensko v celosvetovom sledovaní s 13,3 litra na 19. mieste v spotrebe alkoholu na dospelého obyvateľa, v rámci Európy na 18. mieste.
530 veľkých pív
Ak spotrebu v čistom alkohole prepočítame podľa druhov alkoholických nápojov, tak 13,3 litra čistého alkoholu predstavuje až 530 veľkých pív alebo160 fliaš vína, alebo 45 fliaš tvrdého alkoholu. Na Slovensku pijú alkohol tri štvrtiny obyvateľov.
Z celkového počtu dospelých obyvateľov Slovenska je viac ako 75 % tých, ktorí občas alebo pravidelne konzumujú alkoholické nápoje. Ak vezmeme do úvahy, že na priemernej spotrebe viac ako 13 litrov alkoholu na jedného občana nad 15 rokov sa „štatisticky podieľajú“ aj abstinenti, potom tí, čo pijú, spotrebujú oveľa viac – až vyše 17 litrov alkoholu ročne.
„Skupina konzumentov však nie je jednoliata. Väčšinu tvoria občasní, nepravidelní konzumenti. Sú však aj konzumenti pravidelní, medzi ktorými sa vynímajú každodenní ťažkí pijani so závislosťou od alkoholu. U nich ročná spotreba alkoholu vysoko prevyšuje hranicu 20 litrov na osobu a sú zodpovední za polovicu jeho celkovej spotreby.
Práve táto skupina najviac trpí na negatívne následky pitia a zároveň je najmenej schopná redukovať svoju konzumáciu, a to aj pri zvyšovaní cien alkoholu,“ povedal hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc.
Možno piť bez rizika?
Z desiatich najčastejších rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie vo svete, ktorým je možné predchádzať, patrí pitiu alkoholu podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 5. miesto v poradí, a to hneď za fajčením. Pitie alkoholu sa podieľa na takmer polovici prípadov cirhózy pečene, na štvrtine prípadov epilepsie, na srdcovo-cievnych, neurologických a duševných ochoreniach. Alkohol tiež môže vyvolávať rakovinu.
Podľa Okruhlicu neexistuje pritom žiadna bezpečná a „bezriziková“ úroveň konzumácie alkoholu: aj konzumácia menšieho množstva alkoholu zvyšuje riziko niektorých typov ochorení, najmä onkologických. Už pri jednom pive, pohári vína alebo jednom „poldecáku“ denne sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny pier, úst a hltana. Alkohol – aj u miernych konzumentov – je na príčine až štvrtiny týchto ochorení.
Závislosť je duševné ochorenie
Kedysi nebola závislosť od alkoholu považovaná za duševné ochorenie. Bola vnímaná prevažne ako porucha správania súvisiaca s charakterom osobnosti. Avšak už vyše 50 rokov je považovaná za ochorenie a ako taká je zaradená aj do oficiálnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH). Na stanovenie diagnózy syndrómu závislosti je u pacienta potrebná prítomnosť aspoň troch zo šiestich nasledovných prejavov v priebehu posledných 12 mesiacov:
- neodolateľná túžba vypiť si,
- neschopnosť kontrolovať pitie,
- potreba zvyšovať množstvo vypitého alkoholu na dosiahnutie stavu uvoľnenia, eufórie,
- abstinenčné príznaky objavujúce sa pri nedostatku alkoholu v organizme,
- postupná redukcia a strata ostatných záujmov,
- konzumácia alkoholu napriek vedomosti pacienta, že mu to spôsobuje poškodenie zdravia.
Priemerný vek – 42 rokov
Niekedy sú telesné ťažkosti a choroby, na ktorých sa výrazne podpísalo nadmerné pitie alkoholu, odhalené až v súvislosti s diagnózou závislosti. Časté sú však aj prípady, keď sa závislí pacienti liečia na rôzne telesné ochorenia spôsobené pitím bez toho, aby bola u nich stanovená závislosť.
„Platí to dokonca aj u ochorení jednoznačne spojených s nadmernou konzumáciou alkoholu, napr. pri alkoholických ochoreniach pečene. Okrem neochoty samotných pacientov priznať si a riešiť problém závislosti zohrávajú nemalú rolu aj spoločenské predsudky voči alkoholikom zo strany zdravotníckeho personálu.
Podľa medzinárodnej štúdie dáva väčšina lekárov prednosť v čakárňach pacientom s inými ochoreniami pred pacientmi so závislosťou – dlhšie čakajú už iba užívatelia drog, dodal MUDr. Ľ. Okruhlica. Toto je tiež jeden z dôvodov, že priemerný vek prvej diagnózy závislosti od alkoholu je 42 rokov – často po mnohých rokoch nadmerného pitia a závislosti.
Väčšina liečených dosiahne úspech
Závislosť od alkoholu je dlhodobo prebiehajúce chronické ochorenie. Napriek tomu, že recidívy pitia nie sú zriedkavosťou, úspešnosť liečby zameranej na abstinenciu je pomerne vysoká. Až 66 % pacientov, ktorí vstúpili do liečby v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, dlhodobo abstinuje aj po troch rokoch sledovania.
„Nielen celková, ale aj prerušovaná abstinencia môže byť pre pacienta výhodná, hlavne z dôvodov nižšieho výskytu sprievodných zdravotných komplikácií. Preto nemožno ani prípadnú recidívu po dlhšej abstinencii považovať za neúspech liečby,“ zdôraznil hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre liečbu drogových závislostí.
Ako závislých motivovať
Samozrejme, závislý aj jeho terapeut by boli najradšej, keby sa podarila trvalá abstinencia. Niekedy je takýto cieľ pre pacienta nedosiahnuteľný. Ako motivovať závislých? Prieskumy ukazujú, že napr. pri liečbe obezity – ľudia vedia, že sa majú začať racionálne stravovať a viac pohybovať, ale nechce sa im.
Pri alkoholizme je to niekedy podobné. Je možné zvoliť redukovaný prístup a postupne znižovať množstvo vypitého alkoholu. Vďaka obmedzenej konzumácii alkoholu sa významne znižuje poškodenie zdravia. Liečba sa nezaobíde bez psychosociálnej intervencie a súčasťou môže byť aj medikamentózna liečba. Prínosom je aj čiastočné zlepšenie stavu pacienta, podobne ako pri iných ochoreniach a to môže ďalej posilňovať pacientovu motiváciu k liečbe a trvalej abstinencii.
Autor: Milica Šarmírová
