FOTO - Archív
Tridsaťdvaročná Nicole má problém. Už roky sa márne pokúša počať dieťa a chce zmeniť lekára. Nemôže sa však dostať k svojej zdravotnej dokumentácii. Zariadenie, kde sa doteraz liečila, nie je ochotné vydať jej ju. „Chceli by sme absolvovať ďalšiu liečbu v zahraničí. Doterajší priebeh liečby, ako aj výsledky vyšetrení sú pre ďalší postup nevyhnutné. Lekári mi však papiere odmietli dať, vraj sú majetkom nemocnice,“ hovorí zúfalá žena, ktorej ide o čas.
Aj 28-ročný muž, ktorý nedávno navštívil našu redakciu, má podobný problém. Je presvedčený, že lekári zavinili náhlu smrť jeho snúbenice. „Chcel som mať istotu, či je v papieroch všetko tak, ako som to videl počas noci na pohotovosti. Avšak, keď som chcel nahliadnuť do pitevnej správy, odopreli mi to. Som vraj len snúbenec,“ hovorí muž. Rodičia jeho snúbenice sú z náhleho úmrtia dcéry takí šokovaní, že nie sú schopní v tejto veci konať.
Prečo sú správy o zdravotnom stave pre pacienta a jeho blízkych takým tabu? Prečo má podľa zákona pacient právo iba nahliadnuť do dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky? Keď nám navyše celú zdravotnú kartu dá obvodný lekár bez mihnutia oka do ruky v obálke, keď nás pošle k špecialistovi.
Barbora Bukovská z pacientskej organizácie hovorí: „Zdravotnícke zariadenia a ministerstvo zdravotníctva vykladajú toto ustanovenie príliš reštriktívne v tom smere, že pacient nemá právo na získanie dokumentácie a napríklad ani röntgenových snímok, ktoré sú v zdravotníckej dokumentácii. To len dokladá právny marazmus, ktorý na Slovensku v oblasti práv pacientov existuje.“
Pacienti majú však rôzne dôvody, na základe ktorých by dokumentáciu mohli potrebovať.
„Naša organizácia na tomto probléme pracuje a snáď sa už čoskoro dostane pred Ústavný súd. Nicole môže zatiaľ urobiť jedinú vec – podať žalobu podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku,aby súd rozhodol o určenie toho, či to právo má alebo nie, pretože má na veci naliehavý právny záujem. Muž, ktorému náhle zomrela snúbenica, bude musieť mať veľa trpezlivosti a nervov, aby sa dopátral, ako to v skutočnosti bolo. Je tiež možné, že sa to už nikdy nedozvie.“
Právnik Peter Skolčík tvrdí: „Myslím si, že dnes už má občan šancu uspieť so svojou sťažnosťou. Sú tu však dve limitujúce veci. Po prvé, musí sa obrátiť na správneho človeka a musí do toho najprv niečo investovať – peniaze, čas, energiu. Až potom z toho niečo bude. Vyhrá aj stonásobok. U nás si však občan na to nechce zvyknúť. Keď má zložiť na začiatku napríklad desaťtisíc korún právnikovi, tak to radšej vzdá.“ (uj)
