Čo však, ak problémy pretrvávajú alebo sa dokonca zhoršujú? Čo, ak šarvátky v pieskovisku prerastú do šikanovania a z detskej nevedomosti sa stane vandalizmus a vedomé okrádanie? Kedy ide o poruchu správania a treba vyhľadať odborníka?
„Poruchy správania sú maladaptívne prejavy správania, ktoré narušujú sociálne alebo aj právne normy, nezodpovedajú veku dieťaťa a pretrvávajú aspoň 6 mesiacov,“ vysvetľuje psychologička PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch.
Tieto poruchy môžu mať agresívny alebo neagresívny charakter a podľa toho sa prejavujú napr. šikanovaním, bitkami, vandalizmom, klamstvami, útekom z domu či krádežami. S ich obdobou sa rodičia neraz stretli už v mladšom veku dieťaťa.
„Čo je v útlom veku okolo troch až štyroch rokov fyziologickým prejavom vzdoru, vo vyššom veku môže byť znakom poruchy správania. V tomto veku by dieťa už malo chápať, prečo je jeho správanie neadekvátne,“ dopĺňa odborníčka.
Výchova, genetika či nervová porucha?
Poruchy správania vznikajú z rôznych príčin. „Môže ísť o genetickú predispozíciu, čiže o zdedené črty, ale aj to sa dá výchovou ovplyvniť. Ďalším dôvodom môže byť porucha štruktúry centrálnej nervovej sústavy. Takou je aj porucha pozornosti s hyperaktivitou, známa ako ADHD.
