Príroda vie liečiť, ale aj zabíjať

Príroda je mocná čarodejnica, ale tak ako môže pri rôznych zdravotných komplikáciách človeku pomôcť, dokáže aj vážne poškodiť zdravie, ba dokonca zapríčiniť smrť.

(Zdroj: Fotolia)

Vedeli ste, že nielen listy a kvety snežienok či konvaliniek, ale aj voda vo váze, v ktorej kvety boli, sú jedovaté? „V našej práci sú na prvom mieste otravy liekmi, ale na jar a v lete pribúdajú konzultácie týkajúce sa intoxikácií rastlinnými a živočíšnymi toxínmi. K najohrozenejšej skupine patria aj v tomto prípade deti do troch rokov života,“ uviedla PharmDr. Silvia Plačková, PhD., MPH vedúca Národného toxikologického informačného centra Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktoré poskytuje 24-hodinovú konzultačnú službu pre odborníkov aj laickú verejnosť. A na čo si máme dávať v prírode pozor?

Živočíšne toxíny v prírode

Človeka v prírode môžu ohroziť najmä hady, pavúky a bodavý hmyz (osy, sršne, včely).

Uhryznutie hadom
Na Slovensku máme jediného jedovatého hada – vretenicu severskú. „Aj keď pomerne často konzultujeme uhryznutia hadom, na našom území sa vyskytujú aj nejedovaté hady, ako sú užovky alebo slepúchy a nie každé uhryznutie vretenicou je nebezpečné, pretože môže ísť o tzv. suché uhryznutie, pri ktorom toxín neprenikne do rany,“ zdôraznila zástupkyňa vedúcej centra PharmDr. Blažena Cagáňová, PhD.

Väčšina uhryznutí hadom sa prejavuje bolesťou a opuchom na uhryznutom mieste, bez rozvoja závažných systémových príznakov.

V rámci prvej pomoci treba zabudnúť na vysávanie rany ústami, narezávanie a vytláčanie jedu z rany alebo podväzovanie škrtidlom. Ranu treba vyčistiť dezinfekčným prostriedkom, znehybniť končatinu a čo najskôr dopraviť postihnutého do zdravotníckeho zariadenia.

Bodnutie hmyzom
Bodnutie hmyzom (osa, včela, sršeň) dokáže byť životu nebezpečné v troch prípadoch: ak ste alergik, ak je bodnutí viac, alebo ak vás hmyz bodne do silne prekrvených častí tela (krk, ústa, jazyk). V takomto prípade je potrebné vyhľadať okamžite lekársku pomoc.

Reakciou na bodnutie je lokálna bolestivosť, začervenanie či opuch. „Postihnuté miesto je potrebné umyť vodou a mydlom, vydezinfikovať ranu, priložiť studený obklad a v prípade potreby podávať lieky proti bolesti a alergii,“ konkretizovala zásady prvej pomoci PharmDr. Blažena Cagáňová.

Pri bodnutí do oblasti úst či krku odporúča podať studenú vodu alebo cmúľať kocky ľadu a postihnutého ihneď dopraviť do zdravotníckeho zariadenia.

Pavúky
Pavúk – Pradiarka pestrá je jeden z najjedovatejších voľne žijúcich pavúkov na Slovensku. Uhryznutie spôsobuje lokálnu reakciu v podobe opuchu a bolestivosti, ale tento druh uhryznutia je skôr zriedkavý.

Rastlinné toxíny v prírode

V jarných, letných, ale aj jesenných mesiacoch je paleta nástrah vo forme rastlín a ich plodov skutočne pestrá a rastliny lákajú najmä tých najmenších svojím tvarom, farebnosťou, ale aj vôňou. Častou príčinou otráv aj u dospelých však býva podobnosť niektorých jedovatých rastlín alebo ich častí so známymi nejedovatými rastlinami.

Cesnak medvedí vs. konvalinka voňavá a jesienka obyčajná
„V jarných mesiacoch prichádza k častým zámenám listov obľúbeného medvedieho cesnaku s listami konvalinky voňavej alebo jesienky obyčajnej,“ uviedla PharmDr. Silvia Plačková.

„Listy smrteľne jedovatej jesienky vyrastajú v ružici z podzemnej hľuzy, nevoňajú po cesnaku a nikdy nevytvárajú trsy. Zámena listov medvedieho cesnaku s listami konvalinky môže spôsobiť nevoľnosť, kŕče, závraty a po extrémne veľkom množstve poruchy srdcového rytmu.“

Čučoriedka brusnicová vs. ľuľkovec zlomocný
Časté bývajú zámeny bobúľ čučoriedok s plodmi ľuľkovca zlomocného. Čučoriedka je bohato rozkonárený krík, ľuľkovec je však bylina. Jeho plody sú väčšie a rastú po jednom v hviezdicovitom kalichu.

„Ľuľkovec patrí k najjedovatejším rastlinám. Po požití jeho bobúľ prichádza k závratom, halucináciám, kŕčom, zrýchlenej srdcovej činnosti a treba vyhľadať okamžitú lekársku pomoc,“ konštatujú odborníčky.

Baza čierna vs. baza chabzda
Baza čierna je často zamieňaná s bazou chabzdou. Pokiaľ má však prvá, ktorá je drevinou, strapce bobúľ sklonené smerom dolu, plody bazy chabzdy, ktorá je bylina rastú v strapcoch smerom hore a mierne zapáchajú. Konzumácia surových plodov spôsobuje bolesti brucha a vracanie.

Iné lákavé, ale nebezpečné rastliny

Medzi jedovaté rastliny patria napríklad aj obľúbené snežienky či konvalinky. Jedovatý je aj tis obyčajný. Jeho ihličie a stonky môžu spôsobiť závažnú, až smrteľnú intoxikáciu. Durman obyčajný spôsobuje halucinácie, suchosť slizníc a rozšírenie zreníc, oleander spomalenie srdcového rytmu, bolesti hlavy, závraty.

V niektorých prípadoch ani nemusí ísť o konzumáciu plodov či častí rastlín. „V súčasnosti sa na našom území rozšíril boľševník obrovský. Už obyčajný kontakt s rastlinou môže spôsobovať ťažké dermatitídy. Účinok sa zosilňuje pôsobením svetla, tepla a zvýšenej vlhkosti vzduchu,“ ilustruje PharmDr. Blažena Cagáňová.

Nebezpečné huby

Samostatnou kapitolou konzultácií Národného toxikologického informačného centra sú každý rok otravy hubami. „Zbieranie húb má na našom území dlhú tradíciu. Napriek tomu sa každý rok stretávame s tými istými chybami,“ varuje vedúca centra PharmDr. Silvia Plačková.

Muchotrávka zelená
Najjedovatejšou hubou je muchotrávka zelená a jej biele formy. „Je smrteľne jedovatá a po požití jednej plodnice môžu zomrieť až dvaja dospelí ľudia. Ľudia si ju najčastejšie zamieňajú s bedľami, šampiňónmi, zelenými plávkami. Treba sa vyhnúť zberu húb, ktoré dokonale nepoznáme,“ varuje doktorka Plačková. „Akonáhle po konzumácii húb príde k bolestiam brucha, hnačkám, vracaniu treba neodkladne navštíviť lekára, aby nebolo neskoro!“

Deťom nie

Odborníčky jednoznačne vystríhajú pred podávaním jedál z húb deťom. „Za posledných 20 rokov zomrelo na Slovensku 18 detí úplne zbytočne len preto, že im rodičia dali jedlo z húb. Deti sú na toxíny senzitívnejšie, navyše huby sú pre deti ťažšie stráviteľné, huby bývajú niekedy nedostatočne tepelne spracované alebo zle skladované.“

Pri tráviacich ťažkostiach po konzumácii húb treba podať niekoľko tabliet aktívneho uhlia (10 – 20), ktoré na seba viaže toxín, a dostatočné množstvo vody. Pokiaľ ťažkosti pretrvávajú, potrebné je vyhľadať odbornú pomoc.

Aj v prírode obozretne

„Dnes zažívame veľký boom fytoterapie a alternatívnej medicíny. Naturálnejšie založení ľudia sa vyberú do prírody, nechajú deti ohmatávať, dokonca ochutnávať rastlinky, kvety, podľa atlasu či obrázku z internetu zbierajú plody, listy na čajoviny.

Je to síce romantické, ale v porovnaní s našimi starými mamami, ktoré dokonale poznali liečivú silu prírody, práve nedostatok potrebných znalostí a skúseností býva príčinou dramatických zámen, ktoré môžu mať niekedy až tragické následky,“ konštatovali na záver odborníčky centra Silvia Plačková a Blažena Cagáňová.

24-hodinová Nonstop linka Národného toxikologického informačného centra Univerzitnej nemocnice v Bratislave: 02/54 77 41 66

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  4. Top First moment dovolenky na leto 2018
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  8. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  10. Slováci triedia lepšie
  1. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  2. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  3. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  4. Accessible Urban Living
  5. RPSP – A good intention ruined by execution
  6. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Riešenia pre hnedú planétu
  9. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  10. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 13 162
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 425
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 4 689
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 119
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 360
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 852
  7. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 585
  8. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 444
  9. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 120
  10. Slováci triedia lepšie 1 052

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

SVET

V New Yorku došlo k pokusu o teroristický útok

Výbuch bomby nikoho nezabil, zranil len dvoch ľudí.

DOMOV

Fico útočil na opozíciu a médiá. Kisku vyzval, aby vymenoval sudcov

Nech urobíme hocičo, všetko je zlé, tvrdí.

Neprehliadnite tiež

Prečo muži nemajú tabletku proti počatiu?

Aké novinky pribudnú na trhu s antikoncepciou.

Je zdravšie, ak soľ nahradíte sójovou omáčkou?

Prečo je chyba, ak sójová omáčka nie je vyrobená podľa starej receptúry.

Aké sú hodnoty ľudí, ktorí nechcú očkovať deti

V osvete o očkovaní chcú zdravotníci zohľadniť hodnoty rodičov.

Prečo práve Parkinsonova? Ako choroby získali svoje mená

Tourette, Asperger, Parkinson a Alzheimer. Ako známe ochorenia získali svoj názov.

CRISPR by mohol liečiť choroby bez úpravy DNA

Nová metóda úpravy génov je bezpečnejšia, nehrozia mutácie a dá sa zvrátiť.