ntrolou.
Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie pri ktorom je hladina glukózy - cukru v krvi zvýšená v dôsledku poškodenia buniek pankreasu. Tie za normálnych okolností produkujú hormón inzulín, vďaka ktorému dokáže glukóza ako zdroj energie preniknúť až do vnútra bunky.
Ak je inzulínu málo, dochádza k poruchám spracovania cukrov a narúša sa metabolizmus tukov a bielkovín. Cukrovka významne poškodzuje cievny systém, preto je u diabetikov zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení, cievnej mozgovej príhody, poškodenia až straty zraku, postupného zhoršovania funkcie obličiek, postihnutia nervov a diabetickej nohy, čo môže viesť až k amputácii dolnej končatiny.
Treba na ňu myslieť
Aké príznaky sú varovným signálom, že môžeme mať cukrovku a mali by sme ísť k lekárovi? Ku klasickým prejavom ochorenia patrí časté močenie, smäd, fyzická slabosť, psychická únava. Sú to príznaky, ktoré sa môžu objaviť aj pri iných ochoreniach, dôležité však je, aby sa pri uvedených ťažkostiach vždy myslelo aj na cukrovku.
Diabetológ, predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. uvádza, že pri diabete 2. typu, ktorý sa začína v dospelom veku, môže byť však začiatok ochorenia veľmi nenápadný, pacient nemá žiadne subjektívne príznaky alebo iba mierne, a preto sa môže stať, že ochorenie sa diagnostikuje neskoro, často už v štádiu rozvinutých komplikácií alebo pri vyšetrení pre úplne iné ochorenie.
Takáto situácia by dnes už mala byť podľa lekára len výnimočná, pretože ochorenie možno veľmi ľahko odhaliť pravidelným skríningom glykémie.
U koho je zvýšené riziko
Odborník upozorňuje, že každý človek po 45. roku života by mal mať vyšetrenú hladinu krvného cukru aspoň raz za dva až tri roky. Ak je obézny, má vysoký krvný tlak, vysoké hladiny krvných tukov alebo prekonal infarkt či cievnu mozgovú príhodu, mal by preventívne vyšetrenie absolvovať každý jeden až dva roky.
Rizikové sú tiež ženy, ktoré prekonali počas tehotenstva tzv. tehotenskú cukrovku, ktoré porodili dieťa s hmotnosťou viac ako 4 000 g, príbuzní pacientov s diabetom mellitus. Najrizikovejšou skupinou sú, samozrejme, pacienti s prediabetickými rizikovými syndrómami (porucha tolerancie glukózy, metabolický syndróm).
Typické symptómy nedostatku inzulínu v organizme
- výrazný smäd,
- únava, vyčerpanie,
- bezdôvodný úbytok hmotnosti alebo priberanie pre zvýšenú chuť do jedla,
- zvýšená produkcia moču,
- zahmlené videnie,
- opakované infekcie močových ciest a močového mechúra,
- svrbenie,
- kožné infekcie,
- pomalšie hojenie rán,
- bolesti nôh a nepríjemné brnenie v chodidlách.
Seniori a cukrovka
So seniorským vekom sa spájajú viaceré riziká a aj seniori s cukrovkou by nemali zabúdať na to, že i v liečbe cukrovky treba zohľadniť aj určité špecifiká, ktoré sa spájajú s vyšším vekom. Diabetológ upozorňuje, že vzhľadom na to, že organizmus seniora je menej pružný a adaptácia na rôzne zmeny je oslabená, je potrebné dodržiavať čo najpravidelnejší životný štýl a životosprávu.
Pre seniorov
Pomôcky a darčeky pre kvalitnejší život
- Jedinečné produkty
- Odborné poradenstvo
- Bezplatné vyzdvihnutie tovaru v Bratislave
Podľa lekára je vhodné, ak senior má zaužívané pravidelné činnosti vrátane fyzickej aktivity, napríklad pravidelnú prechádzku s vyrovnanou a približne rovnakou námahou v rovnakom čase dňa. Zdôrazňuje, že dôležitý je aj pravidelný čas aplikácie liečby a príjmu potravy, a tiež rovnaký príjem sacharidov v jednotlivých jedlách počas rôznych dní.
Dôležitá je aj prevencia iných chorôb
Podľa odborníka treba, samozrejme, zohľadňovať aj potreby vyplývajúce z iných ochorení, preto je vhodné každú zásadnú zmenu liečby a každý nový nález podľa potreby konzultovať aj so svojím diabetológom.
„Často sa stáva, že liečba, ktorá je potrebná pre iné ochorenie, môže viesť k zhoršeniu glykemickej kontroly. Pokiaľ sa len dá, je vhodné predchádzať aj ochoreniam, ako sú virózy, akútne črevné ochorenia a pod., ktoré môžu mať u seniorov závažnejší priebeh,“ hovorí lekár.
Podľa neho je tiež dôležité dbať na primeraný príjem tekutín a pravidelný pohyb a nemenej dôležité je aj plánovanie svojich aktivít, napríklad cestovania, a predchádzať situáciám bezradnosti, do ktorých sa pacient môže dostať z rôznych dôvodov.
