Skrotený oheň v záhrade môže byť dobrým priateľom

Ohnisko, ražnisko alebo kozub dodajú záhrade ďalší rozmer. Spríjemnia pobyt a poskytnú chvíle príjemného odpočinku a posedenia s priateľmi. Napokon, aj skrášlia odpočinkovú časť záhrady. Ako všetky úžitkové stavby, mali by spĺňať najmä kritériá funkčnosti. V opačnom prípade budeme zadymení a tlejúcimi uhlíkmi privodíme vznik požiaru.

Ohnisko využijeme na viac účelov

Keď sme priatelia častého posedenia pri ohníku, je dobré vybudovať v záhrade dostatočne veľké trvalé ohnisko. Dostatočne ďaleko od drevených objektov vyhĺbime asi 30 cm hlbokú jamu s priemerom približne jeden meter. Jej dno vysypeme priepustným štrkom a vyložíme plochými veľkými kameňmi. Obvod ohniska vybetónujeme alebo tiež obložíme kameňmi, ktoré spojíme cementovou maltou. Kamene po obvode by mali prečnievať 10 cm nad okolitý povrch. Takto zabezpečíme dôležité vsakovanie dažďovej vody do podkladu a zabránime rozfúkavaniu uhlíkov.

Namiesto kameňov môžeme použiť aj tehly spekané pri vysokej teplote. Bežné šamotové by vo voľnom exteriéri popraskali. Dobré je zakryť po použití ohnisko kovovou platňou. V ohnisku môžeme spaľovať orezané konáre, ktoré sa ťažko kompostujú, zvyšky dosiek, pýr a buriny hroziace vysemenením. Na takúto likvidáciu poslúži aj vyradený deravý plechový sud, ktorému po obvode vo viacerých radoch prerazíme dlátom alebo čakanom diery s priemerom 2–3 cm. Cez ne bude dnu prúdiť vzduch, čo zlepší spaľovanie zvyškov v sude. Takéto riešenie takmer zabráni rozšíreniu ohňa uhlíkmi. Sud však musí byť umiestnený najmenej 2–3 metre od iných objektov a nie pod stromami či nejakým prístreškom. Žiara z neho by tiež narobila škody.

Ražnisko ozdobí aj terasu

Oheň v ražnisku je chránený pred vetrom, čo je lepšie na prípravu pokrmov. To je jeho základná funkcia v porovnaní s jednoduchým ohniskom. Ak nepoužívame prenosné plechové alebo liatinové ražniská, na chránenom mieste si ho môžeme vymurovať z lomového kameňa či tehál. Na základnej rovnej ploche z betónu (diel cementu na 2–3 diely jemného štrku) veľkej približne jeden m2 býva z troch strán vymurovaný sokel do výšky 25–30 cm.

Špáry vytrieme šamotovou maltou. Pod týmto ohniskom urobíme popolník, do ktorého bude cez liatinový rošt (môže byť aj zo starých kachieľ) prepadať popol. Rozmery popolníka by mali byť asi 15 x 15 cm. Nad sokel umiestnime grilovaciu mriežku na prípravu jedál, do bočných strán sokla upevníme rúrky na nasunutie vidlíc pre ražeň.

Keďže v ražnisku zakladáme menší oheň, môžeme ho umiestniť aj pod pergolu či na terasu. Aj keď je na spaľovanie dobré vysušené tvrdé drevo z ovocných stromov (iba breza a agát horia čerstvé), najlepšie je pokrmy pripravovať na drevenom uhlí.

Kozub je ozdobou záhrady

Najzložitejšou je stavba záhradného kozuba. V súčasnosti si môžeme vybrať množstvo betónových skladačiek v rôznych tvaroch a farebných úpravách. Dôležitý je výber jeho umiestnenia. Najlepšie je postaviť ho k stene, aby bol z jednej či dvoch strán chránený, alebo ho umiestniť k terase vo svahovitom teréne. Horenie podporuje prúdenie vzduchu. Často zlým situovaním sála na sediace osoby spredu teplo a zozadu ich prúdiaci vzduch ochladzuje.

Technologicky je jeho konštrukcia jednoduchšia, než pri interiérovom kozube. Nepotrebuje dymovú komoru, lebo nevadí, keď občas dym spočiatku, kým je komín studený, zasiahne aj do okolia. Dymové kondenzáty, ktoré inak znižujú životnosť kozuba, sa nemajú kde zrážať. Preto komín nasadíme priamo na hlavné teleso. Do komína nemusíme inštalovať ani dymovú klapku.

Kvôli vplyvom počasia volíme odolnejšie materiály a vyhýbame sa najmä kovom. Použitými materiálmi by kozub nemal rušiť inú architektúru - chatku, dom. Na nosné murivo z tehál použijeme zvnútra a na dno kozuba šamotovky alebo komínovky. Tehly aj lomové kamene spájame cementovou maltou (na diel cementu tri diely ostrého piesku. Kozub má najčastejšie vnútorné rozmery 70 cm šírku, 40 cm hĺbku a 50 cm výšku kozubového otvoru. Komín by mal prevyšovať okolité steny, pri jeho výške 3–4 m by mal v najvyššom mieste mať vnútorný prierez aspoň 20 x 20 cm. Komín vo svahu môže byť nižší, jeho horná svetlosť však má byť väčšia, asi 30 x 30 cm. Prieduch by mal byť chránený najlepšie medenou strieškou presahujúcou vonkajšie okraje komína. Tú treba umiestniť 25–30 cm nad komín.

Asi 15 cm nad ohnisko umiestnime rošt buď na nožičkách, alebo ho nasunieme do pripravených drážok v bočných stenách. Do tých urobíme aj otvory na nasunutie ražňov, budú asi 25–30 cm nad roštom. Pod rošt nám bude padať popol a odtiaľ bude prichádzať vzduch podporujúci horenie.

ĽUBOMÍR ŠIMNA