„Úrady verejného zdravotníctva sledujú a kontrolujú biologické a chemické kontaminanty v potravinách. Medzi biologické patria mikroorganizmy, toxíny a vírusy a k chemickým škodlivinám patria napríklad ťažké kovy, reziduá pesticídov, akrylamid, dusičnany, dusitany.
Špeciálnu pozornosť venujeme potravinám pre dojčatá a malé deti, výživovým doplnkom, novým potravinám, obalom na potraviny a potravinám v zariadeniach spoločného stravovania,“ uviedla MUDr. Iveta Trusková, PhD., z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Kontaminanty sú látky, ktoré neboli zámerne pridané do potraviny, prítomné sú ako dôsledok výroby, a to vrátane operácií uskutočnených v rámci pestovania a zberu plodín, chovu dobytka a veterinárneho lekárstva, spracovania, úpravy, atď., alebo ako dôsledok kontaminácie životného prostredia.
Akrylamid aj v sušienkach
Hladina kontaminantov v potravinách je regulovaná limitom. Aké sú princípy ochrany zdravia? Množstvo kontaminantov musí byť také nízke, ako je rozumne dosiahnuteľné pri dodržiavaní odporúčaní správnej výrobnej/poľnohospodárskej praxe.
Medzi kontaminanty patrí napríklad akrylamid, ktorý vzniká pri pečení, smažení a grilovaní. Obsahujú ho hlavne potraviny s obsahom škrobu, ako sú zemiakové hranolčeky, lupienky, produkty z obilia, ktoré sú smažené, pečené pri vysokých teplotách nad 120 °C. Okrem zemiakov sa môže vyskytovať napríklad aj v sušienkach. Vysoké dávky akrylamidu môžu poškodzovať nervové tkanivo. Zistilo sa, že u zvierat zapríčiňujú rakovinu a vplývajú na reprodukciu.
Kontroly dopadli dobre
Orgány verejného zdravotníctva na Slovensku skontrolovali v roku 2014 potraviny, či neobsahujú akrylamid. Zamerali sa najmä na dojčenskú stravu a všetky vzorky vyhoveli indikatívnemu limitu. Mykotoxíny v potravinách pre dojčatá a malé deti tiež vyhoveli limitu.
Reziduá antibiotík v rôznych druhoch mäsa, mlieka a jogurtoch sa nezistili. Detská výživa neobsahovala ani dusitany a dusičnany. Pri kontrole na olovo, kadmium a ortuť sa žiadny takýto prvok nenašiel v hotových výrobkoch detskej a dojčenskej výživy, ale ani v balených dojčenských vodách.
V roku 2014 orgány verejného zdravotníctva v SR vykonali 37 766 kontrol potravín, z toho 28 315 v zariadeniach reštauračného stravovania. Z celkového počtu 12 978 vyšetrených vzoriek bolo celkovo nevyhovujúcich 991, čo predstavuje 7,64 %.
Školské jedálne
Pri kontrole kvality sa zistilo dobré plnenie odporúčaných výživových dávok v školských stravovacích zariadeniach. Stratégia školského stravovania je orientovaná na regionálnych producentov. V rámci Slovenska je najviac záujemcov o školské stravovanie v Bratislavskom kraji.
„V niektorých školských a predškolských zariadeniach sa rodičia domáhajú aby deťom boli podávané aj raňajky, čo však nie je možné zabezpečovať. Táto starostlivosť musí zostať v rukách rodičov, ktorí by mali dieťaťu pribaliť aj desiatu,“ zdôraznila Ing. Silvia Tokárová z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
V niektorých slovenských školách sa už objavila možnosť, aby si žiaci počas obeda nabrali zeleninu a ovocie zo špeciálneho šalátového pultu. Pekne pripravená a oku lahodiaca ponuka vie zaujať aj tie deti, ktoré až tak neholdujú zdravej výžive.
Máme nadštandard
Kým v školstve je hlavná pozornosť sústredená na kvalitu podávanej stravy v školských a predškolských zariadeniach, ministerstvo pôdohospodárstva sa okrem činnosti svojich kontrolných orgánov zameriava aj na propagáciu výroby kvalitných domácich potravinárskych produktov, ktorým udeľuje značku kvality domáceho pôvodu.
Označenie Slovenská potravina podporuje kvalitné potraviny vyrobené a spracované v SR a pomáha k zlepšeniu rozpoznateľnosti slovenských produktov na pultoch obchodov. Spotrebiteľ sa tak ľahšie dozvie o regionálnych špecialitách.
Globalizácia sa dotýka aj zásobovania potravinami. Zároveň je nevyhnutné posilniť systémy potravinovej bezpečnosti v jednotlivých krajinách a ich vzájomné prepojenie. Bezpečnosť treba sledovať od farmy, kde sa potravina vyrába, až po tanier spotrebiteľa.
„Vo vzťahu k výrobe, skladovaniu, predaju, spracovaniu i podávaniu potravín sú na Slovensku mnohé nadštandardné legislatívne nariadenia a hygienické opatrenia,“ ubezpečila Ing. Zuzana Nouzovská z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Päť zásad pre bezpečnejšie potraviny
Udržiavajte čistotu – umývajte si ruky, čistite všetky plochy a zariadenia používané na prípravu jedál. Nebezpečné mikroorganizmy nájdeme v pôde, vode, u zvierat i u ľudí. Prenášajú s na rukách, nožíkoch, utierkach či na doskách na krájanie.
Oddeľujte surové mäso od ostatných potravín. Používajte oddelené kuchynské pomôcky, ako sú nože a dosky pre manipuláciu so surovými potravinami. Jedlo uskladňujte v uzatvárateľných obaloch, aby ste zabránili kontaktu medzi surovinami.
Mäso a morské živočíchy, ako aj ich šťavy, môžu obsahovať nebezpečné mikroorganizmy, preto ich dostatočne dlho dôkladne tepelne pripravte aspoň pri teplote 70 °C. Zvlášť pozor na dostatočnú tepelnú prípravu mletého a veľkých kusov mäsa.
Uvarené jedlá nenechávajte pri izbovej teplote viac ako 2 hodiny. Pred servírovaním udržujte jedlo horúce – viac ako 60 °C. Mikroorganizmy sa môžu množiť veľmi rýchlo, ak sa potraviny skladujú pri izbovej teplote. Pri teplote do 5 °C (v chladničke) alebo nad 60 °C sa rast mikroorganizmov spomaľuje a zastavuje. Niektoré sa však rozmnožujú aj pri teplote pod 5 °C.
Používajte nezávadnú vodu a potraviny – vyberajte také, čo boli vyrobené bezpečnými postupmi(napr. pasterizované mlieko). Niekedy aj voda či ľad z nej môžu byť kontaminované nebezpečnými mikroorganizmami a chemikáliami. Toxické chemikálie sa môžu vytvárať v poškodených a plesnivých potravinách.
Autor: Milica Šarmírová
