Inkontinencia môže byť dočasná, ale aj trvalá. Trpí ňou viac ako štvrtina Slovákov a je pravda, že najčastejšie súvisí s vekom, ale napríklad stresová inkontinencia nie je výnimkou ani u mladších ročníkov. Ide o pasívny, mimovoľný únik moču pri fyzickej námahe, ako je napríklad cvičenie, dvíhanie a nosenie ťažkých bremien, ale aj pri smiechu, kýchaní, kašľaní a pod., a to v dôsledku zvýšeného vnútrobrušného tlaku.
Stresovou inkontinenciou často trpia napríklad ženy v tehotenstve alebo ak už majú za sebou viacero pôrodov, a to v dôsledku oslabenia panvového dna a tým aj podporného aparátu močovej rúry; za stresovou inkontinenciou môže stáť aj pokles ženských pohlavných hormónov v období prechodu, niekedy aj nedostatočnosť zvierača močovej rúry po úrazoch a pod.
Inkontinencia je problémom, s ktorým sa stretávajú aj pacienti s chronickou bronchitídou, astmou či chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Pri kašli totiž dochádza k silným sťahom brušných svalov, čím sa zvyšuje tlak na močový mechúr a tiež na svaly panvového dna. Tie sa s každým zakašľaním stiahnu, aby nedošlo k úniku moču – tento proces sa deje automaticky.
Podľa štúdií sú svaly panvového dna obvykle dostatočne silné na to, aby dokázali odolať zvýšenému tlaku, nemusí to však platiť pri chronickom kašli. Riešením je posilňovanie týchto svalov a pomôcť môže aj osvojenie správnej techniky vykašliavania hlienov a aj správne držanie tela.
Žiaľ, až 15 % ľudí, ktorí trpia inkontinenciou, svoj problém nerieši. V liečbe inkontinencie moču sa využíva viacero možností, v závislosti od typu úniku moču. Vyšetrení sa netreba obávať, nie sú bolestivé, dôležité však je, aby ste svoju inkontinenciu riešili včas. Odkladanie a zanedbávanie liečby vedie k tomu, že je potom zdĺhavejšia a nakoniec aj drahšia.
