Hypertonikom, ale aj ľuďom s nízkym tlakom krvi, resp. tým, čo majú ťažkosti s reguláciou krvného tlaku a vobec ľuďom so srdcovo-cievnymi ochoreniami neprospievajú nielen pretrvávajúce horúčavy a ak sa počasie nemení, ale ani prudké teplotné výkyvy.
Preto by takíto pacienti mali byť veľmi opatrní napríklad aj pri pobyte v klimatizovaných priestoroch. Podľa lekárov by teplotný rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou v klimatizovanom priestore nemal byť viac ako 5 – 6 stupňov. Ak sú rozdiely väčšie, tak najmä starší ľudia so zlyhávajúcimi adaptačnými mechanizmami môžu na prudkú teplotnú zmenu – napríklad po vystúpení z klimatizovaného auta do horúčavy, reagovať až šokom. Postihnutý srdcovo-cievny systém sa totiž nedokáže s takou extrémnou záťažou vyrovnávať. Srdcová činnosť sa neúmerne zrýchli a poškodené tepny srdce nestíhajú dostatočne zásobovať krvou, a tak ani kyslíkom.
Horúčavy ohrozujú aj seniorov, ktorí majú nízku tepovú frekvenciu; pri horúčavách sa srdcová frekvencia zvyšuje, avšak opotrebovaný sval zaostáva a dôsledkom je celková slabosť.
S horúčavami sa spája aj riziko kolapsu – synkopy. Kolaps však napríklad na rozdiel od infarktu nie je ochorenie, ale príznak. Je to náhla krátkodobá strata vedomia v dôsledku dočasného zníženia prekrvenia mozgu, a to oblasti, ktorá kontroluje stav vedomia. Synkopa vedie k slabosti a celkovému ochabnutiu svalstva, a tak človek spadne. Je to prechodný stav, človek rýchlo a spontánne opäť nadobudne vedomie. Ak nie, treba okamžite volať rýchlu zdravotnú pomoc.
Prvá pomoc pri kolapse:
- Najprv skontrolujte, či je pacient pri vedomí a či dýcha (pri kolapse býva vedomie aj dýchanie prítomné), skontrolujte mu aj pulz na krku.
- Postihnutého uložte na chrbát a podložte mu dolné končatiny, aby boli vo vyvýšenej polohe. Nikdy sa ho nesnažte posadiť alebo nebodaj postaviť, hrozí opakovaná strata vedomia!
- Uvoľnite mu tesný odev najmä okolo krku a pása, zabezpečte prívod čerstvého vzduchu (vetranie).
- Skontrolujte, či nemá poranenia, ktoré mohli vzniknúť pri páde.
- Postihnutého nechajte po nadobudnutí vedomia ležať zhruba 15 minút. Potom mu pomôžte pomaly sa posadiť, nechajte ho chvíľu sedieť a až postupne – nikdy nie náhle – mu pomôžte pomaly sa postaviť.
- Ak sa pacient do piatich minút nepreberie k plnému vedomiu alebo kolapsový stav pretrváva, alebo ak pacient opakovane odpadne po postupnom pomalom posadení, privolajte záchrannú službu.
