Pri obvyklej kuchynskej úprave sa do potravín dostáva až 50 % soli obsiahnutej pôvodne vo východiskových surovinách. Pretože potravinárstvo využíva konzervačné účinky soli, mnohé trvanlivé výrobky a pochutiny obsahujú až niekoľko percent kuchynskej soli.
Súčasná priemerná spotreba by mala byť 12 g denne, čo odpovedá približne 5000 mg sodíka. Nadmerný príjem sodíka sa podieľa na zadržiavaní vody v tele a z dlhodobého hľadiska aj na zvýšení krvného tlaku.
Draslík vytvára protipól k sodíku. Odporúčaný príjem draslíka predstavuje 2000 – 4000 mg denne. Chlorid draselný nemá výraznú chuť, pri kuchynskom spracovaní sa do potravín nedostáva, takže pri nadmernom používaní bežnej kuchynskej soli môže prísť k nerovnováhe medzi príjmom sodíka a draslíka.
Keď je draslíka málo
Ďalšou príčinou zníženia hladiny draslíka môže byť hladovanie, nadmerné straty obličkami, dojčenie, hyperfunkcia hypofýzy alebo nadobličiek.
Pokles draslíka v plazme je častým sprievodným znakom anorexie, hyperaldosternizmu i hypomagnezémie, akútnej i chronickej obličkovej nedostatočnosti, malabsorpcie, nadmerného potenia alebo vracania. Jeho nedostatok sa manifestuje na úrovni kostrového svalstva (slabosť, únava), tráviaceho traktu (obstipácia, ileus) a možnými poruchami srdcového rytmu.
Ako ukázali mnohé klinické štúdie, kombinácia zníženého príjmu sodíka a zvýšeného príjmu draslíka je pre zníženie krvného tlaku účinnejšia ako len samotný znížený prívod sodíka. Je však, samozrejme, nutné dbať na súčasne podávané lieky a odporúčania lekára.
Prednosti upravenej soli
Úpravou zloženia sa stala bežná soľ funkčnou potravinou, ktorá znižuje negatívne vplyvy na organizmus a rozširuje vplyv pozitívnych účinkov.
Vzhľadom na pravidelnú dennú spotrebu sa v posledných rokoch soľ používa ako prostriedok na dodávanie iných látok potrebných pre ľudský organizmus. Na trhu je soľ, ktorá vzhľadom na svoje zloženie pôsobí preventívne proti vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Obsahuje menej sodíka ako bežná soľ a naviac draslík, horčík a vápnik. Pomocou draslíka upravuje rovnováhu tekutín v organizme a tým uľahčuje srdcu, cievam a obličkám ich fungovanie. Horčík a vápnik zase napomáhajú riadnemu fungovaniu svalov a kostí. Takto preventívne pomáha znižovať krvný tlak, navodzuje rovnováhu nervového a svalového systému a zabraňuje stratám vápnika, čím chráni kosti pred osteoporózou.
Pridáva sa aj fluór
Potvrdilo sa, že dlhodobým používaním jódovanej soli sa znížil výskyt ochorení štítnej žľazy spôsobený nedostatkom jódu. Okrem toho má aj preventívny ochranný účinok na štítnu žľazu.
Známa je aj soľ s prídavkom fluóru, ktorý je dôležitý najmä v detskom veku pre udržanie mineralizácie zubov. Nemôžeme nespomenúť klasickú funkciu soli ako dochucovadla. Koreninová soľ spája v sebe klasickú jodidovanú soľ a zmes rôznych bylín, ako napríklad zeler, cibuľa, petržlen, kôpor, cesnak, koriander, fenikel, majoránka, bobkový list, tymian a i.
Vďaka intenzívnej chuti nepotrebujete toľko dochucovať a váš organizmus nebude zaťažený nadmerným príjmom soli. V poslednom čase soľ už nie je len prostriedkom na dochucovanie jedla. Stala sa potravinou, ktorá môže chrániť srdce a cievy, pomáhať pri mineralizácii zubov, chrániť štítnu žľazu a aj intenzívne dochucovať jedlo koreninami.
Autor: Ilona Kovacs
