Zhruba okolo štyridsiatky sa mnohí začnú stretávať s problémom „krátkych rúk“. Naše oči majú ťažkosti so zaostrovaním do blízka a bez okuliarov sa už pri čítaní nezaobídeme. Ide o takzvanú presbyopiu alebo vetchozrakosť.
K častým ochoreniam očí vyššieho veku patrí aj sivý zákal – katarakta. Kým kataraktu možno liečiť jedine implantáciou umelých šošoviek, presbyopiu môžete riešiť aj klasicky – pomocou okuliarov či kontaktných očných šošoviek. Zrejme dovtedy, kým nebudete mať plné zuby toho, že raz hľadáte okuliare na čítanie, o chvíľu tie na počítač a sadajúc za volant zasa okuliare do diaľky.
Nie sú pre všetkých
O nevýhodách okuliarov netreba hovoriť, svoje úskalia majú aj kontaktné očné šošovky. Podľa očného lekára Pavla Veselého z bratislavskej očnej kliniky VESELY, kontaktné očné šošovky nesmú nosiť ľudia, ktorí trpia syndrómom suchého oka, tí, čo prekonali nejaký závažný zápal spojoviek alebo infekciu rohovky a použitie šošoviek by mali zvážiť aj alergici.
Lekár neodporúča ani ich celoročné nosenie bez prestávky, pretože môže spôsobiť zmeny v cievnom zásobení v okolí rohovky, ktoré menia vlastnosti tohto krehkého tkaniva. „Kontraindikácií na nosenie kontaktných šošoviek je, samozrejme, omnoho viac, ale tieto sú najzásadnejšie,“ hovorí lekár.
Navyše, so šošovkami manipulujeme rukami a potom prichádzajú bezprostredne do kontaktu s povrchom oka, a aj s vonkajším prostredím. „Často sa na nich môže „usadiť“ nejaká baktéria, vírus či iný patogén, ktorý spôsobí závažnú očnú infekciu. Tieto infekcie, spôsobené nesprávnou manipuláciou s kontaktnými šošovkami, sa nezriedka končia až nezvratným poškodením zraku, respektíve až jeho stratou,“ upozorňuje odborník.
Umelé vnútroočné
Riešením môže byť výmena vlastnej šošovky za umelú vnútroočnú. Pre refrakčnú výmenu sa obvykle rozhoduje človek unavený z používania viacerých okuliarov, ktorých sa chce zbaviť a získať späť schopnosť ostrého videnia do diaľky, pri čítaní i práci na počítači.
Na použitie takých šošoviek nie sú podľa lekára známe žiadne kontraindikácie. „Rozdiel je akurát v tom, že nie každá šošovka je vhodná pre každého človeka. Napríklad diabetici potrebujú iný typ implantátu než tí, ktorí cukrovku nemajú.“
Vnútroočné šošovky sú na rozdiel od kontaktných uchránené od kontaktu s vonkajším prostredím, keďže sú uzavreté v oku, a tak po ich implantácii v dlhšom časovom horizonte nehrozia komplikácie. „Infekcie sa môžu vyskytnúť v skorom pooperačnom období, ale vtedy každého pacienta upozorníme na nevyhnutnú zmenu správania,“ vysvetľuje lekár.
Môže sa zakaliť aj umelá?
Katarakta alebo sivý zákal je ochorenie očí, pri ktorom sa, ako z názvu vyplýva, šošovka zakalí, je nepriehľadná, takže neostáva iné, ako ju nahradiť umelou vnútroočnou. Môže sa však zakaliť aj takáto šošovka?
„V minulosti dochádzalo k javom, ktorým sa hovorilo zakalenie vnútroočnej šošovky. Išlo o situácie, pri ktorých vo vnútroočných šošovkách dochádzalo k takzvanej kalcifikácii, čiže sa v nich ukladali soli vápnika, respektíve iných minerálov,“ vysvetľuje Veselý.
Dodáva, že tieto šošovky sa vo svete aj u nás používali v 90. rokoch minulého a na začiatku tohto storočia. „Ich použitie u nás však bolo minimálne a nie každý takýto implantát musel podliehať spomenutým zmenám. Vždy išlo o určitú zhodu okolností a stretnutie viacerých faktorov, za ktorých takýto stav nastal.“
Implantáty bez odleskov
Jav, s ktorým sa stretávame dnes a ktorý je do istej miery problémom, sa nazýva glistening, čiže odlesky. „Po operácii sivého zákalu, respektíve po implantácii multifokálnej šošovky, sa niekedy objavia malé lesknúce sa body vo výhľade, ktoré rozptyľujú svetlo. Za tento vnem môžu malé vakuoly v šošovke, ktoré svetlo lámu a spôsobujú odlesky. S týmto javom sa stretávame pri niektorých typoch takzvaných žltých šošoviek. Preto sa našim pacientom snažíme implantovať ‚glistening free‘ implantáty,“ vysvetľuje očný lekár.
Ak sa umelá šošovka zakalí, podľa lekára je jediným riešením jej výmena. „Ide o extrémne náročný mikrochirurgický zákrok, pri ktorom sa musí zakalená šošovka v oku rozstrihnúť a následne z oka explantovať a na jej miesto sa musí vložiť nová a číra šošovka.“ Tieto zákroky patria do rúk skúsených a erudovaných očných chirurgov.
Čo so zvyškovou chybou?
V súvislosti s implantáciou umelej vnútroočnej šošovky sa hovorí aj o zvyškovej chybe. O čo ide? Lekár tento stav nazýva aj refrakčné prekvapenie.
„Ide o jav, keď sa po implantácii šošovky objaví malá zvyšková dioptria, ktorá môže mať rôznu veľkosť – od 0,1 dioptrie, čo si ľudské oko ani nevšimne, až po cca 0,75 dioptrie. Spôsobuje ju jednoduchá skutočnosť, a síce pravidlo, že vnútri oka jeden milimeter znamená tri dioptrie.
Len čo teda nastane čo i len minimálny posun šošovky v oku, hoci len o tretinu milimetra dopredu alebo dozadu, prejaví sa to vznikom zvyškovej chyby vo veľkosti jednej dioptrie,“ vysvetľuje Pavol Veselý.
Takéto prekvapenie môže spôsobiť prvotné rozčarovanie tak u pacienta, ako u lekára, no zvyškovú chybu možno ľahko odstrániť pomocou jednoduchého korekčného laserového zákroku. „Pravdepodobnosť vzniku takéhoto prekvapenia je na úrovni troch až piatich percent,“ dodáva odborník.
