Ak chceme niečo povedať, počas 0,1 sekundy náš mozog aktivuje gesto. A potom, ak toto gesto zodpovedá tomu, čo chceme povedať, aktivuje mozog počas 0,15 sekundy tiež náš hlas. Výskum uskutočnili talianski vedci.
Keď chceme niekoho poslať do hája, najprv sa zdvihne naša paža ku klasickému náznaku a až potom ústa vyslovia zodpovedajúcu vetu, ktorá je iná podľa krajov i národov, ale vždy je v súlade s pohybom ruky, ktorý je pre všetkých rovnaký.
Odborníci z Parmskej univerzity s využitím neuromotorickej aktivácie objavili, že komunikácia sa skladá z prvej fázy spojenej s gestom a druhej fázy spojenej so slovom, ktoré majú navyše svoje presné načasovanie. Je to tak však len vtedy, keď sa gesto a slovo zhodujú: časový odstup 0,25 sekundy sa neuplatní vtedy, keď napríklad hokejista po klasickom geste, naopak, začne chváliť rozhodcu, ktorého svojím gestom predtým niekam poslal, za jeho zaujatosť.
Experti v štúdii nazvanej Gesto a slovo: jeden proces alebo dva rozdielne procesy? skúmali spojitosť medzi jazykom gesta a rečou s použitím transkraniálnej magnetickej stimulácie, keď je možné vidieť, ako je za 0,1 sekundy od pohybu gesto automaticky prijaté vďaka stimulácii v mozgovej kôre toho, komu je komunikácia určená. Ten tak simuluje v mozgu tento pohyb, a preto dokáže lepšie pochopiť jeho význam.
Tak je to u každého gesta, od pozdravu po znamenie víťazstva pomocou dvoch prstov vztýčených do V. Tým sa potvrdzuje hypotéza, že hovorená reč vyplýva zo systému komunikácie prostredníctvom gest. V divadle sú vety, ktoré si lepšie pamätáme, sprevádzané výrečnými gestami. Keď sú naopak vety sprevádzané gestami, ktoré príliš nezodpovedajú tomu, čo bolo povedané, potom si ich pamätáme menej.
Využitie takejto komunikácie pomocou gest môže byť prospešné pri afázii, teda poruchy reči najrôznejšieho pôvodu a najrôznejšieho druhu. Prezentácia gest a im zodpovedajúcich slov by pacientom s afáziou mohla pomôcť s rozvíjaním ich lexikálnej a sémantickej zásoby a tak im aj pomôcť lepšie rozumieť slovám.
Autor: Ilona Kovacs