Diabetes mellitus je ochorenie, ktoré znižuje imunitnú odpoveď organizmu, takže cukrovkár je viac ohrozený rôznymi infekčnými ochoreniami. Sú to trebárs rôzne kožné infekcie (napr. erysipel – ruža), zápaly v ústnej dutine, rôzne infekcie močovo-pohlavného traktu, endokarditída, bronchitídy, sínusitídy, zápaly pľúc, TBC a pod.
Pod zvýšené riziko infekcií u týchto pacientov sa podpisuje viacero faktorov súvisiacoch s cukrovkou, ale napríklad aj vplyv niektorých liekov (gliptíny, gliflozíny). Ak má cukrovkár dlhodobo zlú glykemickú kontrolu, jeho ochorenie trvá dlhšie, sú u neho prítomné aj komplikácie diabetu ako napríklad poškodené obličky, srdcovo-cievne komplikácie a pod. a má viac ako 65 rokov, riziko vzniku spomínaných infekčných ochorení výrazne stúpa.
Chrípka je infekčné ochorenie, ktoré môže mať relatívne bezproblémový priebeh, avšak u cukrovkárov, kde sa cukrovka podieľa na oslabení imunitného systému, môže byť podľa diabetológov priebeh chrípkového ochorenia vzhľadom na možné závažné komplikácie aj dramatický, nehovoriac o riziku úmrtia.
Z častých komplikácií, ktoré u cukrovkárov súvisia s chrípkou, možno spomenúť zápal pľúc, sínusitídy, bronchitídy, ušné infekcie a pod. Ide však o spojité nádoby; tak ako na jednej strane cukrovka zvyšuje riziko vzniku rôznych infekcií, na druhej strane napríklad chrípka či iné infekcie majú u diabetika negatívny dopad na glykemickú kontrolu a zvyšujú riziko komplikácií diabetu, ako je napríklad diabetická ketoacidóza, hyperosmolárny neketotický syndróm, cievna mozgová príhoda či infarkt myokardu (u diabetikov je riziko infarktu 2- až 4-krát vyššie).
Diabetológovia preto diabetikom odporúčajú dať sa v rámci prevencie chrípkových ochorení zaočkovať, vakcinácia je totiž dôležitou súčasťou morbiditno-mortalitnej preventívnej stratégie. Očkovanie síce nezaručí stopercentnú ochranu, avšak významne znižuje riziko rozvoja tohto ochorenia počas zhruba šiestich mesiacov.
