Štyridsaťročná Jana, plná elánu, sa pracovným nasadením vyrovnala oveľa mladším kolegyniam. Po nevyležanej chrípke však mala pocit, akoby z nej ktosi vysával energiu. Cítila sa taká unavená, že do práce išla z posledných síl.
Boleli ju kĺby, svaly, hlava, celé telo. Nevedel jej pomôcť ošetrujúci lekár, internista, ba ani neurológ. Až psychiater usúdil, že príčinou jej chorobného stavu je chronický únavový syndróm. Až s jeho pomocou sa Jana naučila so svojím ochorením žiť.
Podľa odborníkov chronická únava najviac sužuje dospelých od 20 do 40 rokov, ale neobíde ani mladšie či staršie ročníky, ba nevyhnú sa jej ani deti.
Najviac ohrozené sú usilovné a obetavé typy, ľudia zo zmyslom pre povinnosť. Túžba dokázať svoje kvality ich núti maximalizovať výkony, pracovať viac ako osem hodín denne bez oddychu a dovolenky. Čo ženie týchto ľudí pracovať do úmoru a dopracovať sa až chronickému únavovému syndrómu?
Depresie, úzkosti...
Únava je sprievodným znakom širokého spektra ochorení a vyskytuje sa pri veľkom množstve rôznych diagnóz telesných i duševných. Z psychických chorôb je najčastejšie pri depresívnych stavoch.
Čím hlbšia je endogénna depresia, tým väčšia je únava, neschopnosť hýbať sa, ochabnutosť, vyčerpanosť. Únava sprevádza aj iné formy depresie, napríklad pri neurotických depresiách, pri depresívnych reakciách, pri úzkostných stavoch či posttraumatickej poruche.
Únava môže byť aj následkom prepínania výkonov v práci, keď sa človek psychicky nevie uvoľniť, aj keď na to má čas a priestor a stále sa koncentruje iba na prácu, nie je schopný vypnúť. Sprievodnými znakmi je nespavosť, nedostatok plnej koncentrácie, zvýšená chybovosť.
Muži, ženy i deti
Únava nesúvisí s pohlavím. Rovnako ňou trpia muži i ženy, ba i deti. Skôr závisí od charakteru povahy, životných postojov, zodpovednosti a prílišnej náročnosti na seba.
Ohrozenejší bývajú ľudia vnímavejší, emocionálnejší, ktorí intenzívnejšie prežívajú čokoľvek, čo sa okolo nich deje doma, v práci, pri zábave. Hovorí sa, že egoisti a flegmatici neochorejú na chronickú únavu. Naša spoločnosť však nesprávne chápe slovo egoizmus, veď ego znamená „ja“.
A zdravý človek potrebuje k životu predovšetkým zdravé ego. Len so zdravým egom môže byť človek emočne stabilný. Ľudia, ktorých spoločnosť vníma ako egoistov, nám neukazujú svoje pravé ja, ale falošnú tvár, masku dokonalosti a neohrozenosti.
A flegmatici? Sú to ľudia, ktorí sú navonok menej vnímaví a menej emocionálni a menej intenzívne prežívajú problémové situácie, nepripúšťajú si to, čo sa ich netýka, v prežívaní sú stabilnejší, pevnejší, vedia si roztriediť, ktorý problém sa ich bytostne dotýka a potrebujú ho prežívať... Takže chronický únavový syndróm môže postihnúť hocikoho.
Smútok a strach
Únava a vyčerpanosť úzko súvisia so strachom. Čím vyššie sa jedinec ocitne v spoločenskom rebríčku, tým flexibilnejší musí byť. Chronický nedostatok času, záplava informácií, nových úloh a ustavičné zmeny naháňajú mnohým strach.
Strach zabíja zvedavosť a tvorivosť, je komplicom chronickej únavy, oberá človeka o sebavedomie a zbavuje ho pružnosti. Priamym následkom je znížený výkon, znížená pohyblivosť, únava, spomalené myslenie, smutná depresívna nálada.
Ak niekto prežíva smútok či depresiu tri až päť mesiacov, lebo má na to dôvod – potrebuje si „odsmútiť“ napríklad stratu blízkeho človeka, je to pochopiteľné. Ale ak sa u niekoho objaví dlhodobý smútok, pre ktorý nie je logický a zmysluplný dôvod a trvá dlhšie ako 6 až 8 týždňov, treba vyhľadať odborníka – psychológa.
Pri vážnejšom a výraznejšom smútku a depresii už psychiatra. Ak spomínané ťažkosti trvajú dlhšie, pacient im nedokáže čeliť sám. Prvú pomoc a základnú liečbu môže poskytnúť praktický lekár. Ak liečba nepomôže, bezpodmienečne treba vyhľadať psychiatra.
Musí sa totiž vyšetriť, či nejde o skryté, neprejavené a nediagnostikované ochorenie, ktorého sprievodným znakom je chronická únava.
Deň na tretiny
Prepracovaný a unavený človek často prerušuje spoločenské kontakty, stráca humor, na dobre mienené rady reaguje podráždene a precitlivene, je unavený, všetko si príliš pripúšťa, nevie sa uvoľniť, stále sa kontroluje... Chorý si môže pomôcť podpornými preparátmi, vitamínmi, minerálmi.
No najprv potrebuje zmeniť životný štýl i prístup k životu a v dennom režime vyčleniť čas na prácu a odpočinok s dostatkom spánku. Výskumy potvrdili, že deň by sme si mali rozdeliť na tri tretiny. Prvých 8 hodín potrebujeme spať, ďalších 8 hodín výkonne pracovať a poslednú tretinu by sme mali robiť niečo, čo nás uvoľňuje a regeneruje – venovať sa rodine, blízkym, kamarátom, športu, záľubám, teda činnosti, ktorá prevetrá hlavu od pracovnej preťaženosti a preladí na niečo, čo nám dopĺňa energiu.
Chronickú únavu neliečia megadávky vitamínov a minerálov. Nadmerným príjmom sa možno predávkovať a dôsledkom môžu byť aj zdravotné ťažkosti. Pri chronickej a dlhodobej únave však lekár musí najprv nájsť dôvod, prečo vznikla.
Dobrá rada:
- Ak ste unavení, skúste dodržiavať pravidlá spánkovej hygieny. Nespite počas dňa, popoludní nepite kávu. Ľahnite si len vtedy, ak ste ospalí.
- Ak únava trvá dlhšie, navštívte svojho lekára, mal by vám urobiť kompletné biochemické vyšetrenie.
- Ak vám nepomôže praktický lekár, môžete požiadať o špeciálne vyšetrenie u neurológa, psychiatra, endokrinológa či imunológa.
- O chronický únavový syndróm môže ísť vtedy, ak lekár vylúči iné ochorenia, ktoré sprevádza únava.
