Naša babka utrpela ťažkú mozgovú porážku, je ochrnutá na pol tela, nikoho nespoznáva, potravu prijíma cez sondu. Po pobyte na JIS ju preložili na neurologické lôžkové oddelenie, odtiaľ na geriatriu. Tam sa však jej pobyt končí. Prosím o radu, na koho by sme sa mohli obrátiť, pretože sami sa o ňu v domácich podmienkach v tomto stave nedokážeme postarať. Jakub, 28 rokov.
Kde problém riešiť?
Na najčastejšiu bezradnú otázku rodinných príslušníkov odpovedá jednoznačne Ing. Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb. „Ľudia sa v systéme sociálnej starostlivosti veľmi ťažko orientujú. V takýchto prípadoch sa treba hneď obrátiť na sociálne oddelenie miestneho úradu v mieste bydliska, ktoré vie podať veľmi kvalifikované informácie.
Sociálne oddelenie v obci tiež poradí, aký druh sociálnej služby je pre daný prípad vhodný. Štát presunul na plecia samospráv nielen kompetencie v oblasti sociálnych služieb, ale aj povinnosť zabezpečiť ich pre svojich občanov. A samospráva má okrem toho povinnosť vykonávať aj posudkovú činnosť. Príslušná samospráva teda rozhoduje aj o výške príspevku na danú sociálnu službu pre občana.“
Náhla situácia
„Len veľmi málo seniorov sa počas života cielenými krokmi prepracuje k tomu, že si pripravujú budúcnosť v nejakom zariadení sociálnych služieb. Každý chce zostať väčšinou doma. V prípade odkázanosti ide v drvivej väčšine prípadov v rodine o náhle vzniknutú situáciu,“ konštatuje Ing. Milada Dobrotková.
Najčastejšími príčinami odkázanosti seniorov sú podľa jej skúseností stav po náhlej mozgovej príhode, srdcovom infarkte, po páde, ktorý má za následok zlomeninu, najčastejšie kŕčka bedrovej kosti.
„Senior, ktorému sa toto stane, býva zväčša polymorbídny, má veľa naraz prebiehajúcich chorôb, ktoré sa zhoršia a človek sa z relatívne plného zdravia dostáva do stavu odkázanosti. A rodina sa oňho v tomto stave nedokáže postarať.“
Prvé kroky
Margita sa o stále zmätenejšiu 93-ročnú mamu starala popri zamestnaní sama viac ako rok. Doma ju po práci čakala znečistená toaleta, vyhádzané skrine. Po dvojročnej pomoci opatrovateľky museli spolu priznať, že mama už potrebuje oveľa viac.
Každodenné návštevy v zariadení pre seniorov priniesli úľavu aj starej matke, aj dcére, ktorá bola psychicky aj zdravotne v koncoch. „Najťažšie je priznať si, že starý človek je odkázaný na pomoc inej osoby. Ťažko si to priznáva samotný senior, ale aj deti, ktoré nechcú pripustiť, že ich rodičia už nie sú tými osobami spred dvadsiatich rokov. Priznať si pravdu je prvoradé,“ hovorí Ing. Dobrotková.
Čo ďalej
Ďalším krokom je zistenie reálneho zdravotného stavu odkázaného, ktorý posudzuje praktický lekár a podľa jeho odporúčaní iný špecialista (neurológ, internista, psychiater, geriater).
Na základe posúdenia a odporúčania lekárov prichádza rozhodnutie, či bude rodina hľadať opatrovateľskú, či ošetrovateľskú pomoc v domácnosti seniora, teda v jeho prirodzenom prostredí, alebo si jeho zdravotný stav vyžaduje umiestnenie v zariadení sociálnych služieb s intenzívnou starostlivosťou.
Ošetrovateľská a opatrovateľská starostlivosť
Ošetrovateľská služba – zdravotná služba, ktorej výkony musia vykonávať zdravotnícki pracovníci, konkrétne sestry alebo ošetrovateľky a je hradená zo zdravotného poistenia.
Patria sem úkony ako ošetrovanie rán, preležanín, zdravotná pomoc pri rôznych zdravotných problémoch.
Opatrovateľská služba – sociálna služba hradená z verejných zdrojov a vykonávajú ju sociálni pracovníci – opatrovateľky. Patria sem úkony ako pomoc pri hygiene, obliekaní, vyzliekaní, podaní stravy, pri prácach v domácnosti.
Problém – domácu opatrovateľskú službu poskytuje podľa registra opatrovateľov približne len jedna tretina obcí Slovenska. Vo zvyšných dvoch tretinách obcí táto služba z rôznych dôvodov (nízky dopyt, financovanie) absentuje. Tam, kde samospráva nestačí, nastupujú neverejní poskytovatelia sociálnych služieb.
Pobytové zariadenia
„Ak nestačí opatrovateľská a ošetrovateľská činnosť v domácich podmienkach, nastupuje možnosť umiestnenia seniora do tzv. pobytového zariadenia, ktorých existuje tiež niekoľko typov,“ uviedla riaditeľka Asociácie sociálnych služieb Ing. Milada Dobrotková.
Denný stacionár, tzv. škôlka pre seniorov poskytuje starostlivosť ambulantne a seniori do nej chodia na určitú časť dňa. V prípade veľmi vážnych situácií vyžadujúcich 24-hodinovú starostlivosť odchádzajú seniori do zariadení na dočasné alebo trvalé umiestnenie.
„Dočasné sa využíva v prípadoch, keď sa napríklad následkom zlomeniny kŕčka bedrového kĺbu predpokladá dvoj- až trojmesačná liečba a návrat do pôvodnej zdravotnej kondície. Ide o rehabilitačné zariadenia alebo domovy opatrovateľskej služby s trojmesačnou dĺžkou pobytu.
Kedy je to natrvalo
Trvalé umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb pripadá do úvahy pri vážnych zdravotných stavoch. Tieto zariadenia spravujú obce a vyššie územné celky, alebo ak kapacita nestačí, aj neverejní poskytovatelia sociálnych služieb.
Pre nedostatočné dotácie neverejným poskytovateľom sa však cena za úhradu vo verejných a neverejných zariadeniach sociálnych služieb môže výrazne líšiť aj v rozmedzí niekoľkých stoviek eur, pričom tento finančný rozdiel musí znášať rodina.
V pôsobnosti vyšších územných celkov existujú aj špecializované zariadenia, kde sú umiestňovaní seniori s ochoreniami presne zadefinovanými v zákone, ako sú napr. Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, sclerosis multiplex, schizofrénia, rôzne druhy demencií a pod.
Verejní a neverejní poskytovatelia sociálnej služby
Verejní poskytovatelia: zariadenia, ktoré zriaďuje obec alebo vyšší územný celok.
Neverejní poskytovatelia: zariadenia, ktoré ako neziskové organizácie alebo občianske združenia založili fyzické alebo právnické osoby. Do tejto skupiny patria aj účelové zariadenia cirkvi (Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia). Sociálne služby pre seniorov upravuje: 448/2008 Z. z. Zákon o sociálnych službách.
Autor: Eva Molnárová
