Jedným z mála chirurgických zákrokov, po ktorom sa kvalita života pacienta zlepší o 150, u niekoho aj o 300 percent, je rekonštrukcia prsníka. Nie je to zveličenie, ale skutočnosť, ktorá sa dá podložiť s výpoveďami pacientok.
Samozrejme, nejde o zväčšenie alebo zmenšenie prsníkov s cieľom zdokonaľovania krásy, ale o rekonštrukciu prsníka väčšinou v dôsledku rakoviny prsníka alebo podozrenia na toto onkologické ochorenie. O tejto, pre mnohé ženy ešte dosť neznámej téme sme sa rozprávali s plastickým chirurgom MUDr. Martinom Boháčom, PhD.
Na Slovensku sa ročne diagnostikuje rakovina prsníka viac ako dva a pol tisícom žien. Ak k tomu pripočítame pacientky v remisii, čiže vyliečené, vyjde dosť veľké číslo. Veľkú časť tvoria mladé ženy v produktívnom veku, ktoré žijú bez prsníka, a len ony by mohli hodnoverne opísať, aká je kvalita ich života. Sú dostatočne informované o možnosti rekonštrukcie prsníka?
Väčšina z nich veru nemá dostatočné informácie o dostupných možnostiach, napríklad o rekonštrukcii prsníkov, vďaka ktorej by sa mohli po operácii opäť cítiť ako plnohodnotné ženy a mohli by byť úplne samy sebou.
Kto je povinný informovať pacientku o tejto možnosti?
Chcem poznamenať, že povinnosť to nie je, je to dobrovoľné. Snažíme sa onkológov informovať, stimulovať ich, aby pacientkam odovzdali informácie.
Zatiaľ je veľmi málo žien, ktoré vedia o rekonštrukcii prsníka. Preto kladieme dôraz na onkológov alebo všeobecných lekárov, lebo každá žena s rakovinou prsníka má minimálne onkológa alebo všeobecného lekára.
Jeden z nich určite vie, že žena má deformitu prsníka alebo jej prsník chýba, a vie jej podať aspoň informáciou: „Choďte k plastickému chirurgovi alebo na internet, existuje rekonštrukcia prsníka.“ Potom je už na nej, ako sa rozhodne. Pravda je aj to, že určité percento žien napriek tomu, že o tom vie, odmieta rekonštrukciu prsníka. Sú spokojné, že sú vyliečené a nepovažujú prsník pre ženskosť až za taký dôležitý. Avšak veľmi veľké percento žien tým trpí a nevie o tejto možnosti.
Mám známu v Amerike, ktorá prekonala rakovinu prsníka. Hovorila, že rekonštrukciu prsníka jej vykonali automaticky hneď po amputácii. Ako to prebieha u nás?
Je to možné aj u nás, všetko závisí však od viacerých okolností. Prvým dôležitým faktorom je, aby onkológ súhlasil s tým, aby rovno pri operácii spravili aj rekonštrukciu. Aby to tak mohlo byť, žena musí mať rakovinu s relatívne dobrou prognózou.
Napríklad nádor musí byť malý, dobre lokalizovaný, nesmie byť viacpočetný, lymfatické uzliny nesmú byť pozitívne atď. Čiže onkológ musí rekonštrukciu zvážiť v rámci rozhodovacieho procesu. Keď súhlasí, tak musí byť splnená ďalšia podmienka: pri danom výkone musia byť odborníci, ktorí vedia odobrať tumor alebo celý prsník, a zároveň urobiť aj rekonštrukciu.
Logisticky je to veľmi dôležité. Taký je postup v špecializovaných centrách, čiže na jednej sále sú odborníci z viacerých odborov. Samozrejme, musí s tým súhlasiť aj pacientka. Na Slovensku je tento postup ešte „v plienkach“.
My sme nedávno začali riešiť problém rekonštrukcie u pacientok, ktoré rakovinu ešte nemajú, ale sú BRCA1 a BRCA2 pozitívne. To sú dva gény, ktoré v sebe zahŕňajú zvýšené riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov počas života, čiže my odoberieme zdravý prsník preventívne, a hneď urobíme nový. Už aj to dokážeme spraviť. To je prípad herečky Angeliny Jolie.
