Tento liečebný postup dokáže potláčať prejavy ochorenia, ako sú tras, stuhnutosť, spomalený pohyb, problémy s rečou. Pacienti sa tak môžu vrátiť do bežného života. Nové technológie umožňujú, aby pacient s neurostimulátorom mohol v prípade potreby absolvovať aj vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie.
Podľa odhadov trpí na Slovensku Parkinsonovou chorobou asi 15-tisíc ľudí. V celej Európe je viac ako milión pacientov s týmto ochorením. Jeho výskyt sa zvyšuje spolu s pribúdajúcim vekom, najčastejšie u ľudí nad 50 rokov.
Ťažkosti a depresie
Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Táto látka je dôležitá pre riadenie a koordináciu pohybu a činnosti svalov. Následné príznaky súvisia práve s ubúdajúcim dopamínom v štruktúrach mozgu.
Najčastejším a typickým počiatočným príznakom je tras jednej z horných končatín. Neskôr sa pridružujú samovoľné pohyby, stuhnutosť, pomalosť, problémy s artikuláciou, písaním či nehybná tvár, ale aj problémy so spánkom a trávením. Až tri štvrtiny pacientov trpia denne bolesťami chrbtice a svalov.
Chorí prestávajú byť schopní sami sa o seba postarať a sú odkázaní na pomoc okolia. Prichádzajú o prácu, nemôžu vykonávať predchádzajúce voľnočasové činnosti. A tu už je len krôčik k depresii.
Zapnúť, vypnúť...
Keďže sa Parkinsonova choroba nedá vyliečiť, terapia sa zameriava najmä na zmiernenie nepríjemných prejavov a minimalizáciu zdravotného postihnutia. Pre pacientov, ktorým už nezaberá – a to treba zdôrazniť, klasická medikamentózna liečba, je aj na Slovensku k dispozícii unikátna hĺbková stimulácia mozgu.
Tá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy ochorenia. Pacient môže stimulácie sám regulovať, pomocou prístroja sa sám akoby vypína a zapína.
Bezpečná liečba
Neurostimulátor, ktorý vysiela elektrické impulzy, implantujú lekári pod kožu v oblasti pod kľúčnou kosťou pacienta a spoja ho s mozgom prostredníctvom elektród.
„Elektródy následne dodávajú do špecifických jadier mozgu presne kontrolované elektrické impulzy vysielané neurostimulátorom, ktoré pozitívne ovplyvňujú centrá mozgu zodpovedné za koordináciu pohybu a svalov. Hĺbková stimulácia mozgu je nedeštruktívnou, nastaviteľnou a bezpečnou liečbou,“ vysvetľuje neurológ doc. MUDr. Peter Valkovič, PhD. z Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Celosvetovo už podstúpilo takúto liečbu viac ako 125-tisíc pacientov. Na Slovensku zatiaľ asi 70 pacientov, pričom najstarší má 75 rokov. Terapiu hradia zdravotné poisťovne a vykonávajú ju tri nemocnice – Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.
Ako sa implantuje
Zavedenie elektród do mozgu je náročný chirurgický výkon. „Implantácia elektród prebieha v lokálnej anestézii, čiže pacient je po celý čas pri vedomí, aby mohli lekári priebežne kontrolovať jeho motorické a poznávacie schopnosti,“ vysvetľuje docent Valkovič.
Pacient musí napríklad vymenovať všetky mesiace v roku alebo hýbať rukou podľa pokynov lekárov. Samotný mozog nebolí, neobsahuje príslušné receptory. Tkanivá, ktoré ich obsahujú, sú znecitlivené anestetikom.
Umiestnenie elektród do mozgu sa vopred vypočíta pomocou špeciálneho softvéru na základe údajov z magnetickej rezonancie. Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora pod kľúčnu kosť, avšak už v celkovej anestézii.
Aj magnetická rezonancia
Odhaduje sa, že až 70 % pacientov s implantovaným neurostimulátorom potrebuje časom podstúpiť magnetickú rezonanciu, aby mohli pokračovať v úspešnej liečbe. Doteraz však bola táto forma vyšetrenia pre pacientov s implantovaným prístrojom tabu, prípadne bola povolená len vo výnimočných prípadoch a s vypnutým systémom.
Pôsobenie silného magnetického poľa môže spôsobiť tepelné poškodenie tkaniva v okolí elektród a stimulátora. Zmenu priniesol až najnovší neurostimulátor, ktorý implantujú aj lekári na Slovensku.
Vďaka tejto technológii tak môžu mať pacienti s parkinsonom úžitok nielen zo samotnej hĺbkovej stimulácie mozgu, ale aj z možnosti diagnostiky magnetickou rezonanciou.
Návrat k bežnému životu
Po spustení hĺbkovej stimulácie mozgu dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. Hoci sa choroby nezbavia, budú sa môcť opäť plnohodnotne zapojiť do života. Dokážu sa sami o seba postarať, mnohí sa vrátia do práce, môžu sa venovať koníčkom a žiť bežný život.
„Získavajú späť sebaúctu, sebadôveru, vieru vo vlastné sily, celkovú psychickú pohodu, čo len napomáha celkovej liečbe. Tým, že sú samostatnejší, odľahčujú svojim blízkym. Tým, že môžu znovu pracovať, odľahčujú sociálnemu systému,“ zdôraznil benefity liečby docent Valkovič.
Hra na klavíri aj pingpong
Vo svete sú známe príklady umelcov, ktorí sa vďaka hĺbkovej stimulácii mozgu vrátili napríklad k hre na klavíri či maľovaniu obrazov. Úspešný návrat do života zažil aj Leonard z Bratislavy: „Keď som sa vrátil z nemocnice domov, cítil som výrazný posun. Svaly a pohyby ovládam oveľa lepšie. Dokážem sa o seba postarať úplne sám. Chodím do práce a keď sa dá, rád si zahrám stolný tenis.“
Predtým, než mu implantovali neurostimulátor, bol vyradený z normálneho života: „Hoci som bral lieky niekoľkokrát za deň, stále sa to zhoršovalo. Len som sedel na stoličke, nemohol som sa pohnúť, strašne sa mi triasli ruky a nedokázal som to ovládať. Písmo sa mi zmenilo na čmáranice. Obrovské problémy som mal s rečou, bol problém mi rozumieť.“ Po implantovaní neurostimulátora cítil výrazný posun, malý prístroj mu výrazne zmenil život k lepšiemu.
Autor: Milica Šarmírová
