„Buď je to zmenou štedrovečerného menu od klasického kapra k filé a pangasius, alebo je pacient lepšie informovaný, čo v takých prípadoch robiť,“ vysvetlila pokles pacientov Ľudmila Vasilková, primárka oddelenia otorinolaryngológie z Nemocnice s poliklinikou v Trebišove.
Posledné roky podľa nej pozorujú aj ďalší zaujímavý jav. Úbytok pacientov s rybími kosťami v hrdle práve na Štedrý deň. „Na druhej strane ich pribúda ďalší sviatočný deň, teda až 25.decembra. Náš pacient je asi veľmi trpezlivý a s kosťou čaká až do rána,“ povedala.
„Zväčša sa kostička zabodne do tkaniva krčných mandlí alebo koreňa jazyka, kde následne vyvoláva pocity pichania, škriabania v krku alebo lokalizovanej bolesti. Tá sa zvýrazňuje pri prehĺtaní,“ približuje otorinolaryngológ z Univerzitnej nemocnice Bratislava Lukáš Varga.
Ako znížiť riziko kostí
Pri konzumácii rýb treba byť preto opatrní, najmä v prípade detí a starších ľudí s náhradami chrupu. Tí majú v ústnej dutine zníženú citlivosť a pri žutí si kosti jednoducho nevšimnú. Na kosť zapichnutú v krku upozorní až bolesť pri prehĺtaní, ktorú pocítia za hrudnou kosťou.
Niektoré ryby sú menej rizikové, napríklad pstruh, sumec, viaceré morské ryby. Iné majú medzisvalových kostičiek viac, prípadne ich majú pevnejšie ako kaprovité ryby.
Najbezpečnejšou voľbou je vykostené filé. Ak rodiny siahnu po kaprovi, odporúča sa ho jesť v malých dávkach a dlho prežúvať, aby bolo možné drobnú kostičku zachytiť jazykom. Pomalé prežúvanie zároveň rýchlejšie prinesie pocit sýtosti a zabráni zbytočnému prejedaniu.
Lekár upozorňuje, že deťom v predškolskom veku by sa malo podávať len vykostené mäso rýb, aj to pod dohľadom dospelého. Varga vystríha aj pred jedením ryby pri požívaní väčšieho množstva alkoholu, ktorý otupuje zmysly a pozornosť.
Čo robiť pri zapichnutej rybej kosti
Pokiaľ už k nehode s rybou kostičkou dôjde, netreba robiť paniku. „Aspoň v polovici prípadov kostička iba poškriabe sliznicu hltana a pokračuje so sústom potravy ďalej, pričom pri vyšetrení ju nenachádzame,“ konštatoval odborník.
V ľahších prípadoch si vie človek pomôcť aj bez lekára. Pokiaľ nie je obmedzená schopnosť prehĺtať, možno sa pokúsiť malú kostičku uvoľniť zapitím tekutinami alebo zajedením mäkkou striedkou chleba. Ak nie sú ťažkosti výrazné, možno niekoľko hodín počkať, či sa nezmiernia v prípade, že by išlo len o poškriabanie sliznice.
„Pri zapichnutí kostičky do oblasti podnebnej mandle niekedy stačí aj pohľad doma do zrkadla pri dostatočnom osvetlení,“ vysvetlil Varga. Pri výraznejších ťažkostiach a dusení je potrebné ihneď vyhľadať lekársku starostlivosť bez zbytočného odkladu. Výnimočne sa takéto prípady riešia aj v celkovej anestézii.
