Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je zdravý ten, kto je aj fyzicky, aj duševne zdravý. Bohužiaľ, medzi nami je čoraz viac takých ľudí , ktorí trpia nejakou duševnou poruchou. Veľmi významnou súčasťou ich komplexnej liečby je liečba umením - arteterapia.
Známy slovenský výtvarník Vladimír Kordoš už viac rokov špecifickými prostriedkami výtvarného umenia „lieči” duševné poruchy, pričom spôsobuje estetický zážitok nielen pacientovi, ale aj vnímavému pozorovateľovi. „Pred 15 rokmi mi ochorel syn na schizofréniu, a ja som vôbec nevedel, čo to je.
So synom prišiel za profesorom Petrom Breierom, ktorý mu ponúkol spoluprácu s Ligou za duševné zdravie a v rámci toho s klientmi, ktorí majú určitý vzťah k výtvarnému umeniu. „Tak som do toho vhupol a už vyše desať rokov s nimi spolupracujem,” rozpráva Kordoš.
„Synovi som síce nepomohol, ale natrafil som na skupinu ľudí, ktorí sú zaujímaví, a dokonca sa stali mojimi priateľmi,” dodal výtvarník, ktorého v minulom roku oslovila pre spoluprácu nezisková organizácia VieraReštart, aby usmernil ôsmich pacientov s duševnými chorobami a aby sa ich pokúsil zasvätiť do tajomstiev umenia.
Keďže v minulosti pracoval ako pedagóg, ponuku prijal. Bol si vedomý toho, že to nie sú profesionálni umelci, ale vedel, že s jeho pomocou niektorý z nich môže obstáť aj medzi profesionálmi. „Všetko závisí od človeka. Vieme z dejín, že veľa známych výtvarníkov trpelo vážnou duševnou chorobou, ale ich diela boli hodnotné,“ doplnil odborník.
Keď rodičia potrebujú pomocČítajte
Príležitosť je dôležitá
Bolo by naivné myslieť si, že každý pacient s duševnou chorobou dokáže kresliť, maľovať. Ide len o málopočetnú skupinu, pre ktorú je však nesmierne užitočné dostať príležitosť tvoriť. Dáva im sebavedomie, a zmení sa ich životný štýl.
„Nie každý duševne chorý je nadaný. Pre tých šikovnejších je to veľmi dobré, lebo cez umenie môžu získať sebavedomie, pocítia radosť zo života. Vidím na nich veľké zmeny. Len lieky nepomáhajú, pacient musí cítiť: v tomto som dobrý,” vysvetľuje umelec.
Podotýka však, že podpora nesmie byť umelá a neodôvodnená. „Ja som dosť prísny, za nič nikoho nepochválim. Vždy hľadám zaujímavých, tvorivých ľudí, ktorí musia byť zaujímavými aj z výtvarného hľadiska. Ak nejde o vážnu duševnú chorobu, arteterapia môže byť veľmi stimulačná,” zdôrazňuje Vladimír Kordoš.
Čím sa líši od psychoterapie
Arteterapia sa ako liečebná metóda začala vo svete kryštalizovať v 30. a 40. rokoch 20. storočia, vďaka rozvíjaniu psychoanalýzy. Priekopníkmi boli hlavne výtvarníci, ktorí sa usilovali nájsť prepojenie medzi umením a psychologickou liečbou. Uplatnenie našiel tento smer po 2. svetovej vojne, keď sa využíval na liečbu traumatických zážitkov ľudí, ktorí prežili hrôzy vojny.
Je dobré v praxi rozlišovať arteterapiu od psychoterapie, ktorá využíva len jej techniky. Arteterapia je prijímajúca, odkrýva potláčané, dáva pacientom šancu prehovoriť inak. Prispieva k zastabilizovaniu ochorenia a k inému vnímaniu sebaobrazu.
Súčasť liečby
V arteterapii nie sú dobré a zlé práce. Sú cenné originalitou, autenticitou a silou prežitku. Je súčasťou liečby duševne chorého človeka, odporúča ju psychiater, obvodný lekár, ale dostať sa k tomu možno aj inou cestou.
„Pokiaľ postihnutie nie je veľmi vážne, arteterapia je pre pacienta ozaj motivujúca,” zdôrazňuje výtvarník. Diváci si mali možnosť v Bratislave pozrieť arteterapeutickú výstavu pod názvom Odtiene sivej v portrétoch, kde prezentovali práce motivovaných účastníkov, ktorí si arteterapiu sami vypýtali.
Ako prezradil terapeut a lektor Vladimír Kordoš autori sa v ateliéri spolu sústredili na schopnosť odstupňovať tóny sivej podľa intenzity svetla. Prostredníctvom umenia spoznávali radosť z tvorby, uvoľnili sa.
Prečo sú maľovanky pre dospelých také obľúbené?Čítajte
V portrétoch stvárňovali seba a svoj svet, predstavovali si tiež, ako by chceli vyzerať, kým by chceli byť. Čas venovaný spoločnej diskusii s inšpirujúcou umeleckou literatúrou o tvorbe bol rovnako významný, ako samotný proces tvorenia.
