BRATISLAVA. Vajcia na Veľkú noc nie sú len výslužkou šibačov, ale uvarené natvrdo zvyknú byť súčasťou ozdobných mís.
V čase predveľkonočného pôstu sa totiž kedysi nesmeli jesť, a tak si ich ľudia na veľkonočné sviatky dopriali s údenou šunkou.
V päťdesiatych rokoch sa razil trend „jedno vajce denne“, aby sa po rokoch, čo by symbol cholesterolu, stali vajcia priam zhmotnením nezdravého životného štýlu. Ako to však s vajíčkami v skutočnosti je?
Zdroj: Fotolia
Tri až štyri týždenne sú o. k.
Priemerné slepačie vajce váži asi 60 gramov, z čoho 11 percent predstavuje škrupina, 58 percent bielok a 31 percent žĺtok. Vaječný bielok pozostáva z 88 percent z vody, 9 percent tvorí bielkovina, zatiaľ čo vaječný žĺtok obsahuje najmä vodu - 51 percent, tuk - 31 percent a 16 percent sú bielkoviny.
„Vajcia sú potravina, ktorá je bohatá na vysokokvalitné bielkoviny, množstvo dôležitých vitamínov, stopových prvkov a zároveň malý obsah tukov. Sú jedným z najlepších zdrojov výživných látok. Obavy z cholesterolu a jeho vplyvu na kardiovaskulárne ochorenia sú už vedecky vyvrátené,“ vraví doktorka Iveta Vaverková zo Združenia pre zdravie a výživu.
„Množstvo cholesterolu vo vajci neovplyvní hladinu cholesterolu v krvi tak ako hranolčeky, vyprážané rezne či slanina. Naopak, potvrdili sa priaznivé účinky prítomného cholínu na normálne fungovanie buniek, na vývoj hipokampu – pamäťového centra mozgu. Vitamín B12 dokáže znižovať hladinu homocysteínu, ktorého vysoká hladina v krvi sa spája so srdcovo-cievnymi ochoreniami.“
