Podľa prieskumov sa u nás za posledných sto rokov počet alergikov zvýšil z pol percenta populácie na viac ako 40 percent. Dáta ukazujú, že ženy sú k alergii náchylnejšie. Trend potvrdzujú štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií.
„Pre 30 miliónov Európanov je záver zimy predzvesťou nástupu nepríjemných alergických príznakov,“ hovorí Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Za výrazným nárastom počtu prípadov stojí viacero faktorov. „Ide o mnohotvárnu problematiku, je to otázka toho, ako sa stravujeme, čo pijeme, čo dýchame. Nesmieme zabúdať, že psychika je tiež dôležitá. A vo veľkej miere sme sa prestali hýbať,“ vysvetľuje Eva Medzihorská z banskobystrickej ambulancie Klinickej imunológie a alergiológie.
Precitlivenosť alebo alergia? Čítajte Čo je alergia?
Alergia je neprimeraná obranná reakcia organizmu na materiál v okolitom prostredí. Vzniká po vdýchnutí, požití alebo pri dotyku s alergénom.
Najznámejším a zároveň najfrekventovanejším alergénom je peľ najrôznejších rastlín – stromov, kríkov, tráv, obilia, bylín a zriedkavejšie aj kvetov.
„Agresivita peľu je daná klimatickými, ako aj regionálnymi podmienkami. Na vidieku je peľové zaťaženie najväčšie cez deň, vo väčších mestách skôr navečer,“ vysvetľuje Julia Michaličková, imunologička a alergiologička Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave.
Hory, more, daždivé a oblačné počasie obmedzujú šírenie peľových zŕn, veterné a suché počasie ho naopak, zvyšuje.
Polinotici môžu byť precitlivení len na určitú rastlinu, častá je však kombinácia precitlivenosti na viaceré druhy či čeľade rastlín, prípadne aj na iné alergény ako peľ.
Mnohí alergici však majú skríženú precitlivenosť medzi určitými rastlinnými druhmi či skupinami a navyše aj prípadnú skríženú reakciu medzi peľovými a potravinovými alergénmi.
„Častá je napríklad kombinácia peľu brezy a jablka, prípadne paliny a zeleru. Alergiológa to často stavia do roly detektíva,“ hovorí Lafférsová.
Ako spoznám, že by som mohol mať alergickú nádchu?
-
Vyskytuje sa vo vašej rodine - u otca, matky, súrodencov, detí - alergické ochorenie? Ak niekto z nich má ekzém, žihľavku, alergiu na niektorú potravinu, peľovú nádchu, alergiu na zvieratá, roztoče, je pravdepodobné, že ste i vy zdedili sklon k alergii. Je známe, že riziko vzniku alergie u dieťaťa z nealergickej rodiny je 5 až 15 percent. Pri výskyte alergie u jedného z rodičov stúpa riziko na 50 percent a ak sú alergickí obaja rodičia, zvyšuje sa až k 90 percentám.
-
Počuli ste alebo viete niečo o dohodových tráviacich alebo kožných ťažkostiach v prvých rokoch vášho života?
-
Povedali vám, že máte alergiu na kravské mlieko alebo na vajcia?
-
Objavujú sa u vás príznaky náhleho kýchania alebo naopak upchaného nosa vždy, keď navštívite priateľov, ktorí majú mačku?
-
Trpíte „prechladnutím“ častejšie v lete ako v zime?
-
Ste odsúdení k tomu, že ste opakovane v dobe školského skúškového obdobia „usmrkaní“, tečie vám z nosa, slzia vám oči?
-
Spí sa vám zle, pretože nemôžete dýchať nosom, máte ho upchaný?
Spoznávate sa v týchto situáciách?
- Je možné, že máte alergickú nádchu, bez toho aby ste to vedeli.
- Poraďte sa so svojím lekárom, iba on vám môže diagnózu potvrdiť.
Alergia.sk
Pri alergii môžu pomôcť aj prepeličie vajíčka Čítajte Rozsah peľovej sezóny
Príznaky prichádzajú v našich podmienkach zavčasu, veď napríklad lieska púšťa peľové zrnká už v období, keď je sneh a vonku je len päť stupňov nad nulou.
Podobne zavčasu sa objavujú aj alergény z jelše, vŕby alebo brezy. Peľ je inhalačný alergén, teda do organizmu sa dostáva predovšetkým vdýchnutím. Prevažná väčšina rastlín v našom vegetačnom pásme kvitne od januára do konca októbra.
Alergickú reakciu v prípade polinózy spôsobuje kontakt peľového zrnka so sliznicou. Následkom sú prejavy ochorenia ako vodový výtok z nosa a opuch jeho sliznice, kýchanie, svrbenie hrdla, podnebia i očí, niekedy aj slzenie, opuch očných viečok či zvýšená únava.
Podľa toho, ktoré alergény spôsobujú ochorenie a aj podľa ich výskytu rozlišujeme celoročnú a sezónnu alergiu. Napríklad alergická nádcha môže byť intermitentná - občasná, vtedy symptómy trvajú menej ako 4 dni v týždni alebo menej ako 4 týždne.
V prípade perzistujúcej - pretrvávajúcej nádchy príznaky pretrvávajú viac ako 4 dni v týždni alebo nádcha trvá dlhšie ako 4 týždne.
Stredne ťažký až závažný priebeh alergickej nádchy poriadne znepríjemňuje a komplikuje pacientovi život, preto stav alergénov v ovzduší na Slovensku monitoruje niekoľko staníc, ktoré priebežne poskytujú informácie prostredníctvom peľovej informačnej služby.
Základné obdobia peľovej sezóny:
1. Jarné - február/marec až apríl
Problémové sú prevažne dreviny kvitnúce ešte pred olistením.
Za najsilnejšie alergény sa považuje breza, jelša a lieska, potom hrab, jaseň, buk a dub
2. Letné - máj až začiatok augusta
Alergikov trápia najmä trávy z čeľade lipnicovitých a obilniny
3. Záver leta a jeseň - august až október
Kvitnú byliny, buriny, najmä palina a ambrózia.
Počas celého roka sa v ovzduší vyskytujú aj spóry húb či plesní v rozličných koncentráciách.
Najviac zastúpené rody sú Cladospórium a Alternária.
