FOTO - PETER BOSŇÁK
h lekárov strojnásobil.
Štúdia siedmich nemocníc, kde analyzovali 2075 nehôd na bicykli, poukazuje na to, že najčastejšie bývajú poranené nohy, ruky aj hlava, spolu v 61 percentách. Prirodzeným reflexom si korčuliar chráni najmä nohy, tvrdí Alain Pigeyre z Francúzskej federácie kolieskových korčulí. Pritom si až v 30,7 percenta zrania pri páde zápästie, kolená a členky v 15,1 percenta prípadov. Zranenie hlavy tvorí síce zdanlivo len 5,3 percenta, zranenia pri páde v rýchlosti však bývajú vážnejšie. Dve tretiny zranených nemalo v čase nehody chrániče. Na tom vidno plasticky, aký význam majú pri páde korčuliara. Mnoho znanení by sa skončilo s chráničmi kĺbov a hlavy iba „oprášením“ sa a pokračovaním v jazde. Takmer polovicu zranených Francúzov tvorila mládež od 10 do 14 rokov. Tí sú aj u nás najodvážnejší a majú najväčšie ambície napodobňovať akrobatov. Zlyhajú, keď im chýbajú skúsenosti a technika jazdy. Podobné príčiny sa podpísali aj na začiatočníkoch, keď sa prvá jazda skončila v každom treťom prípade v nemocnici. Každý piaty začiatočník sa zranil v priebehu prvého mesiaca korčuľovania, keď si mysleli, že už zvládli všetky úskalia.
Nepríjemné situácie vytvárajú korčuliari aj ostatným v svojej blízkosti. Často rýchlejším cyklistom jazdiacim v priamom smere križujú do oboch strán naširoko dráhu a komplikujú predbiehanie. Neraz zrazia aj chodca, vo Francúzsku bol každý dvadsiaty ošetrený práve chodec zranený korčuliarom. Tí s väčšou kinetickou energiou obídu v takomto strete lepšie.
Zvláštnou kategóriou sú korčuliari starší ako 35 rokov, sú najčastejšími návštevníkmi traumatologických oddelení. 45 percent všetkých zlomenín utrpeli práve oni. Doktor Pierre Espinoza z parížskej nemocnice Hotel-Dieu to porovnáva s lyžovaním bez telesnej formy a kondície – najviac sa padá na druhý deň. V sobotu rekreační korčuliari jazdia opatrne a v nedeľu sa odviažu a padajú.
(čtk)
