Zaujímavé konštatovanie priniesli pred časom americkí vedci. Všeobecnú tézu, že pohyb, teda aj rekreačný šport, predlžuje život, podmieňujú konštatovaním, že iba vtedy, keď ideme nadoraz. Až keď pri športovaní siahame na dno vlastných síl, až pociťujeme fyzickú trýzeň. Práca v záhrade, prechádzky v prírode alebo hra golfu vraj nedá človeku ani deň života navyše. Podľa Asociácie amerických lekárov iba vytrvalostný tréning a poriadne zapotenie sa rekreačných atlétov môže priniesť predĺženie života.
Vedci z Harvardskej univerzity na základe dlhoročného sledovania 17 300 zdravých absolventov ich školy dospeli k poznaniu, že až pri spálení 1500 Kcal pri týždennom silovom tréningu sa zníži riziko smrti o 25 percent. Látková výmena sa vraj musí dostať až na šesťnásobok bežných hodnôt. To možno dosiahnuť napríklad troma intenzívnymi hodinami tenisu. Týmto podporili známu propagátorku aerobiku Jane Fondovú, ktorá vo svojich knihách a kazetách odporúčala cvičenie až do vyčerpania. Podľa lekárov sa vraj netreba obávať napríklad zlyhania srdca, lebo úplnému vyčerpaniu predíde zlyhanie kostrovej muskulatúry, teda ochabnutie svalstva.
Teóriu vysokého veku, ktorého sa dožívajú vyznavači dlhých bežeckých tratí, však nepodporil milovník bežeckých disciplín a autor knihy o behoch, 52-ročný James Fox, ktorý skonal priamo na pretekárskej trati. Rovnaký osud stihol aj niekoľkých milovníkov joggingu. Pravda bude asi niekde uprostred. K extrémnym výkonom sa môžu približovať len zdraví ľudia a ciele si musia stanoviť aj s ohľadom na svoj vek a momentálny stav trénovanosti. Inak im hrozia prinajmenšom úrazy svalov, šliach a kĺbov. Výzva amerických lekárov na prekonanie pohodlia až nečinnosti je pravdepodobne adresovaná 60 percentám americkej populácie, ktorá sa pohybuje iba medzi svojím autom, posteľou, televízorom a chladničkou. (ľš)
