Koža si pamätá každý pobyt na slnku a až 80 percent poškodenia kože počas života vzniká v detskom veku. Podľa odborníkov zároveň existuje priama súvislosť medzi vznikom kožnej rakoviny a vystavovaním sa slnečnému žiareniu v detstve, hlavne v prvých 10 rokoch života.
Hoci najnebezpečnejšie je spálenie kože, riskantné je už aj mierne začervenanie, ako aj nárazové opaľovanie. Už päť spálení počas života je spojených s dvojnásobným rizikom rakoviny kože.
„Nosenie slnečných okuliarov, klobúka a trička či rešpektovanie individuálneho kožného fenotypu sú jednoduché, ale účinné opatrenia na znižovanie vystavenia detí UV žiareniu a tým aj na znižovanie rizika poškodenia kože vrátane rozvoja nádorových ochorení,“ hovorí vedúca odboru hygieny detí a mládeže banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Katarína Slotová.
Kedy by deti nemali byť vonku
Deti do jedného roku by sa nemali priamemu slnečnému žiareniu vystavovať vôbec, do troch rokov maximálne jednu hodinu denne, aj to s pokrývkou hlavy.
Na vytvorenie dostatočného množstva vitamínu D stačí 10-minútový pobyt vonku – aj v tieni. V našich podmienkach by deti nemali byť vonku (teda ani v tieni, pod stromami alebo slnečníkom) v čase od 11:00 do 15:00, v prímorských oblastiach v čase od 10:00 do 16:00.
Rôzne faktory prostredia menia intenzitu slnečného žiarenia, na čo treba prihliadať. Od piesku sa odráža 20 až 45 percent dopadajúce slnečného žiarenia, od vody 10 až 100 percent v závislosti od uhla dopadajúcich lúčov.
Spáliť sa preto možno aj vo vode – v polmetrovej hĺbke dopadá na kožu až 60 percent slnečného žiarenia. Kvapky vody na tele pôsobia ako zväčšovacie sklo. Pri priemernej oblačnosti stále preniká na zem až 60 až 80 percent slnečného žiarenia, kopovité mraky odrazom slnečných lúčov žiarenie ešte zintenzívňujú.
Pri pobyte vonku by dieťa malo byť každé dve hodiny natreté krémom s vysokým ochranným faktorom, s označením minimálne SPF 30, ideálne však 50+.
Klimatizácia môže aj uškodiť
„Deti by na slnku nemali tráviť dlhší čas najmä v období tropických horúčav,“ vysvetľuje pediatrička a detská kardiologička Jana Šišková. Ak deti v dôsledky vysokých teplôt trpia nechutenstvom, rodičia by na to podľa lekárky mali reagovať.
„Deťom treba zabezpečiť stravu, ktorá obsahuje tekutiny, ako sú ovocie a zelenina, nie sladkosti,“ odporúča. Vhodné sú napríklad rôzne zeleninové polievky. Keď sa dieťa napriek dostatku tekutín sťažujú na bolesti hlavy, treba okamžite vyhľadať lekára. Môže ísť o prvotné príznaky úpalu.
„Je absolútne nevhodné, aby ľudia s malými deťmi vyhľadávali len nákupné centrá v domnienke, že im klimatizovaný vzduch pomôže,“ hovorí detská lekárka. V tomto prípade radšej odporúča odpočinok v chládku. „Aj klíma má svoje veľké riziká, medzi ktoré patria zápaly spojiviek, zápaly uší u detí,“ pripomína.
Ako typ pokožky vplýva na rýchlosť spálenia
| Fototyp % populácie |
Pokožka | Popis | Reakcia pokožky | Dĺžka pobytu na slnku |
|---|---|---|---|---|
| I Keltský typ 2 % |
veľmi citlivá | Oči – modré, zriedka hnedé Vlasy – ryšavé alebo blond Pleť – veľmi svetlá, pehy husté |
Vždy sčervenie, nikdy nestmavne Opálenie – žiadne, koža červená bez pigmentácie, po 2 dňoch sa lúpe Spálenie – vždy ťažké a bolestivé |
5 až 10 minút |
| II Európan so svetlejšou pleťou 12 % |
citlivá | Oči – modré alebo zelené Vlasy – svetlé Pleť – trochu tmavšia ako I, pehy riedke |
Obyčajne sčervenie, stmavne málo Opálenie – málo, veľmi slabá pigmentácia, koža sa lúpe Spálenie – vždy silné |
10 až 20 minút |
| III Európan s tmavšou pleťou 78 % |
normálna | Oči – šedé alebo hnedé Vlasy – tmavoplavé až gaštanové Pleť – svetlá až svetlo hnedá, pehy žiadne |
Niekedy sčervenie, tmavne dobre Opálenie – priemer, priemerná pigmentácia Spálenie – zriedka a mierne |
15 až 25 minút |
| IV Stredomorský typ 8 % |
odolná | Oči – tmavé Vlasy – obyčajne hnedé až čierne Pleť – svetlohnedá, olivová, pehy žiadne |
Takmer nikdy nesčervenie, vždy pigmentačne stmavne Opálenie – stmavne Spálenie – skoro nikdy |
20 až 30 minút |
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza
