na pohotovosť. Lekár chvíľu váhal nad EKG, potom mu ho natočil znova. Povedal, že so srdcom nič nemá, aspoň EKG nič neukazuje. Napriek tomu mu pichol injekkciu. Vladovi bolo lepšie, ale znervóznilo ho, že mu robili EKG dvakrát.
O týždeň sa záchvat zopakoval. V noci sa prebudil celý spotený, srdce mu búšilo ako zvon, hrudník mal zovretý, nevedel sa nadýchnuť. Utekal k oknu a snažil sa nadýchať čerstvého vzduchu. Vystrašená manželka ho odviezla na pohotovosť. Scéna spred týždňa sa zopakovala, len s iným lekárom.
V priebehu polroka bol na pohotovosti 17-krát. Absolvoval celý rad vyšetrení - opakovane EKG, odbery krvi, ultrazvuk. Nič sa nenašlo a záchvaty sa opakovali. Nechal sa hospitalizovať na internom oddelení, kde pracoval jeho spolužiak. Nič nenašli. Taktne mu odporučili psychiatra. Razantne odmietol.
Ďalej sa stále pozoroval - meral si tep na bruchu, spánkoch, na krku, na zápästí. Zistil, že je často nepravidelný. Prestal cvičiť. Potom sa začal vyhýbať milovaniu. Nechcel si namáhať srdce. Kvôli strachu zo srdcového záchvatu obmedzil cestovanie. Na rokovania a nákupy tovaru po celej Európe posielal podriadených. Autom bol schopný jazdiť len skoro ráno a neskoro večer, keď je menšia premávka. Nechal sa znova hospitalizovať - tentoraz na neurológii. Opäť mu odporučili psychiatra. Už neodmietol. Pomocou psychoterapie a liekov sa lekárom podarilo odstrániť úzkostné stavy a hypochondrické prejavy. Rozsah chorôb hypochondrikov nemá žiadne obmedzenie, najčastejšiou z foriem hypochondrie je práve srdcová neuróza.
Tvrdí sa, že hypochodri neklamú, oni skutočne trpia. Napriek všetkým všeobecne zaužívaným predsudkom nemá hypochondria nič spoločné so simulantstvom. Simulant totiž chorobu iba predstiera a pritom dobre vie, že mu nič nie je. Hypochonder skutočne trpí.
(uj)
