Hubárska sezóna sa už od mája sľubne rozbehla. „Počasie hubám od začiatku roka praje. Pri miernej zime pomerne hojne rástli ešte v januári a februári najskôr plamienky zimné, neskôr aj smrčkovce a po nich čírovnice májové,“ zhodnotil začiatok sezóny pre TASR amatérsky mykológ Pavol Hložanský z Prievidze.
Radí, aby sa hubári zamerali aj na brehy potokov. Väčšinou na starých vŕbach, ale aj iných listnatých stromoch a pňoch sa už objavili sírovce obyčajné. Majú krikľavo žltooranžové sfarbenie, takže ich vidieť zďaleka. Je to veľmi chutná a výdatná huba, pretože niektoré trsy majú aj niekoľko kilogramov.
„Aj pri sírovcovi, ako pri väčšine drevných hub platí, že na akúkoľvek kuchynskú úpravu, aj na sušenie a nakladanie do octu sa táto huba používa iba vtedy, ak jej dužina je ešte mladá, šťavnatá,“ upozornil Hložanský.
Podľa lekára Pavla Maloviča zo Združenia pre zdravie a výživu môžu byť huby za určitých okolností dobrou potravinou pre tých, ktorí si musia strážiť hmotnosť, no podotýka: „Ale nesmú sa pripravovať so smotanovou alebo inou omáčkou s vysokým obsahom tuku.“
Veľmi dôležitý je v hubách obsah minerálov, pričom v sušených sa vyskytujú vo vyšších koncentráciách. Nachádzame v nich draslík, fosfor, vápnik, železo, horčík, síru a mnohé významné stopové prvky - zinok, meď, mangán, titán, ktoré sú pre organizmus nevyhnutné.
V hubách sú prítomné aj vitamíny skupiny B - tiamín, riboflavín, niacín, biotín, kyselina pantoténová, kyselina listová - a v čerstvých aj vitamín C. „Niektoré žlto sfarbené huby obsahujú ochrannú látku – karotén, dôležitý antioxidant. Veľmi dobré chuťové vlastnosti a typická vôňa sú podmienené prítomnosťou vzácnych aromatických látok.
Sú mierne zásadité,“ vraví Malovič.
Chránia kožu
Podľa odborníka na výživu lekára Igora Bukovského sú huby jednou z najlepších potravín na ochranu kože v lete. „Obsahujú veľmi špecifickú aminokyselinu L-ergothioneín, ktorá má silné a špecifické antioxidačné účinky a poskytuje silnú ochranu proti negatívnemu účinku UV žiarenia. Táto látka sa nachádza takmer výlučne iba v hubách – v pestovaných šampiňónoch aj v lesných hubách,“ vraví Bukovský.
Šampiňóny v obchode si môžeme smelo nakladať do košíka, tam si ich s jedovatými hubami určite nepomýlime. Majú vysokú nutričnú hodnotu, sú plné vitamínov a minerálnych látok. Zastúpené sú v nich vitamíny A, B komplex (B1, B2, B6, B12), C, D, E aj K. Obsahujú zároveň pomerne vysoké množstvo draslíka, sodíka, fosforu, no obsahujú aj horčík, vápnik, železo, zinok, jód, chróm, selén či nikel.
Patria medzi nízkokalorické jedlá. Zo šampiňónov nemusíte robiť len klasickú praženicu, ktorá je pomerne ťažká na žalúdok, dajú sa z nich pripravovať iné skvelé, zdravé recepty. Ideálne sú takmer do všetkých zeleninových či mäsových polievok. Ak sú malé, stačí ich dobre umyť v teplej vode kefkou a nemusíte ich ani šúpať.
Pokrájané na plátky a osmažené na olivovom oleji dodajú chuť každému sendviču v kombinácii so zeleninou.
Alergici pozor
Na huby by si však mali dávať pozor alergici. „Hoci samotné huby nemusia pôsobiť ako alergén, pri ich sušení sa z plodníc uvoľňujú aromatické látky, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie dýchacích ťažkostí, najmä u astmatikov na alergickom podklade.
Rovnako môžu pôsobiť spóry plesní, ktoré sa často nachádzajú aj na povrchu čerstvých plodníc. Tieto problémy pripomínajú klasickú sennú nádchu a niekedy sa dostaví astmatický záchvat vyžadujúci lekársku pomoc,“ upozorňuje Malovič.
Podľa Maloviča môžeme mať za určitých okolností výrazné ťažkosti, ktoré sa podobajú otrave jedom, aj po zjedení jedlých húb. „Stáva sa to, ak huby počas zbierania alebo po ňom nesprávne skladujeme v igelite alebo v mikroténe a zaparia sa. V tomto stave u nich dochádza k prudkému zmnoženiu patogénnych mikróbov, ktoré majú mimoriadne nepriaznivý vplyv na tráviaci trakt.“
Dnes sa podľa lekára stalo módou používať surové jedlé huby aj ako prímes do šalátov. No Malovič pripomína, že pre chitín, z ktorého sú zložené ich bunkové steny, je trávenie húb v surovom stave veľmi problematické a môže spôsobiť závažné črevné problémy spojené s bolesťami.
Medzi najzdravšie huby patrí hliva ustricová, ktorá je dostupná po celý rok a veľmi kladne ovplyvňuje obranyschopnosť organizmu, hladinu krvných tukov a cholesterolu.
Hubový paprikáš
Rozpis na 4 porcie
3 balíčky čerstvých húb (asi 750 g), očistených a pokrájaných na štvrtiny
3 polievkové lyžice oleja
2 veľké cibule očistené a pokrájané najemno
1 polievková lyžica mletej sladkej papriky
1 čajová lyžička octu
½ šálky sójového mlieka
1 polievková lyžica petržlenovej vňate posekanej najemno
morská soľ
Postup
Olej zohrejeme v hlbokej panvici a cibuľu na ňom opečieme do zlata.
Pridáme mletú papriku, premiešame a ihneď pridáme ocot.
Pridáme huby, premiešame, posolíme, pokoreníme a prikryté dusíme asi 10 minút.
Pridáme sójové mlieko, tri minúty povaríme.
Ak je pokrm veľmi riedky, zahustíme ho čajovou lyžičkou škrobu, rozmiešanou v pol pohári vody a pridáme do vriaceho pokrmu.
Zdroj: Ambulancia klinickej výživy www.akv.sk
Lekár Pavel Malovič radí
Pri príprave pokrmov musíme dodržiavať tieto zásady
- Používame čerstvé a zdravé plodnice, vyhýbame sa prestarnutým, zmäknutým alebo splesniveným.
- V chladničke môžeme uchovať huby celé alebo prekrojené maximálne týždeň. Rozkrájané len do druhého dňa.
- Hubový pokrm z neškodných húb, ak bol uložený v chlade, môžeme bez obáv zohriať. Lepšie je však konzumovať ho čerstvý.
- Huby vždy dostatočne dlho tepelne upravujeme a krájame radšej na menšie kúsky. Jesť ich v surovom stave sa neodporúča, hoci to niektoré recepty na šaláty predpisujú.
- Hubové pokrmy patria k ťažšie stráviteľným, preto sa neodporúča jesť ich v nadmernom množstve, večer a pred akýmkoľvek výkonom. Ani mnoho vajíčok a tuku, keď si robíme praženicu, neprispieva k ich stráviteľnosti.
- Huby by nemali jesť deti mladšie ako päť rokov a ľudia, ktorí majú ťažkosti s obličkami, pečeňou, so žlčníkom alebo žalúdkom.
- Sušené huby by sa mali používať iba ako dochucovadlo, nemali by byť ťažiskovou zložkou jedla.
- Sušené huby môžu byť nebezpečné pre alergikov.
