Strach je významnou emóciou, ktorá pomáha človeku aj zvieratám prežiť. Vyostruje zmysly, mobilizuje energiu a pomáha ubrániť sa, utiecť alebo vyhnúť sa nebezpečenstvu.
Niekedy sa stáva neprimeraným, ochromujúcim a iracionálnym - prerastie do fóbie. Báť sa možno prakticky všetkého a aj keď niektoré fóbie môžu u okolia vyvolať úsmev, ich nositeľovi určite zábavné neprídu. Dokážu poriadne znepríjemniť život a ich liečba vôbec nie je jednoduchá.
Fóbie pôvodne pomáhali prežiť
Fóbiami trpí zhruba desať percent ľudstva. Ohrozenejšie sú ženy, ich šanca trpieť fóbiou je oproti mužom až dvojnásobná. Problémy sa zvyčajne začínajú už v detstve, priemerný vek kedy sa objavia je sedem rokov.
Niektoré fóbie vychádzajú z reálnej hrozby a v minulosti pomáhali ľudstvu prežiť. Prospešný mohol byť strach z hmyzu a zvierat, napríklad arachnofóbia (pavúky), herpetofóbia (plazy), apifóbia (včely) či musufóbia (myši). Zbytočnému riskovaniu bránila chorobná hrôza z výšok (akrofóbia) alebo z tmy (achlufóbia), ako aj strach z uzavretých a stiesnených priestorov, klaustrofóbia.
Okrem týchto pomerne rozšírených podôb strachu dnes vzniká celý rad nových fóbií, na zozname ich je už viac než tisíc. Vytvárajú sa v rovnakých oblastiach mozgu ako u našich prapredkov, ako primárne pocitové reakcie na vonkajšie podnety.
1. Nomofóbia
Nomofobici majú chorobný strach z chýbajúceho telefónu alebo iného mobilného zariadenia. Obávajú sa, že zostanú mimo dosahu, vybije sa im batéria, či niekde zabudnú telefón.
Takmer 80 percent nomofobikov je vo veku 18 až 24 rokov. Ešte v roku 2010 bol vo Veľkej Británii organizovaný organizáciou YouGov výskum na vzorke 2 163 respondentov za účelom bližšieho preskúmania, akými pocitmi trpia ľudia pri strate mobilu.
Táto štúdia zistila, že touto fóbiou trpelo až 58 percent mužov a 47 percent žien. Stresový level prirovnávali tomu čo prežívali vo svoj svadobný deň či k návšteve u zubára.
2. Papafóbia
Strach z pápeža sa pri tejto fóbii spája aj so strachom zo svätých osôb či rôznych posvätných predmetov. Spravidla sa spája, ako mnoho iných fóbií, s traumou z detstva.
3. Hylofóbia
Na niektorých ľudí mali filmy a detské rozprávky o tajomných a temných lesoch neželaný efekt. Iracionálny strach im preto spôsobuje drevo, stromy a lesy.
Mnoho hylofobikov svoj strach neprekoná ani v dospelosti. Úzkosť v nich dokáže vyvolať prechádzka v prírode alebo len pomyslenie na stromy.
4. Kathisofóbia
Strach zo sedenia dokáže spustiť napríklad nepríjemný výskyt hemeroidov ale aj fyzické týranie sedením na ostrých alebo bolestivých predmetoch. Môže sa viazať aj na traumatizujúce spomienky zo školských čias.
5. Anatidaefóbia
Človek má pri tejto fóbii obavu z toho, že ho pozoruje kačica. Neútočí, nedotýka sa ho iba sa na neho díva. Anantidaefobik pritom vôbec do úvahy čas a miesto, kde sa nachádza.
Fóbia spravidla vzniká po veľmi negatívnom zážitku a zvykne sa viazať na všetko vodné vtáctvo. Husi, kačice a labute sú dobre známe pre svoje agresívne správanie a fóbia nastúpi po ich pohryznutí alebo inom útoku.
6. Fobofóbia
V porovnaní s inými fóbiami je táto v istom zmysle unikátna. Nespúšťa ju konkrétny stimul z okolia, ale vzniká v dôsledku strachu človeka z toho, že ho ovládne samotný strach.
Ako je liečiť fóbiu? Postupne aj nárazovo
Niekedy sa nepodarí fóbiu úplne vyliečiť, no podarí sa ich aspoň potlačiť aby človek dokázal normálne fungovať. Fóbie a strach sa často dajú prekonať pomocou systematického oslabovania vnímavosti k nim.
Odborníci najčastejšie používajú kombináciu liekov a psychoterapie. „Pacientom predpisujeme anxiolitiká, lieky proti úzkosti. Pri niektorých však hrozí riziko, že sa od nich človek stane do určitej miery závislým, psychologicky alebo fyzicky," hovorí psychológ Anton Heretik.
Lieky totiž neliečia skutočnú príčinu ochorenia, zmiernia príznaky no strach neodstránia. „Najskôr preto volíme psychoterapiu,“ vysvetľuje.
Pri liečbe používajú odborníci viaceré nácvikové metódy. Takzvaná systematická desenzitivizácia funguje na princípe postupného privykania na objekt strachu.
„V uvoľnenom stave si predstavuje situácie, ktorých sa bojí. Agorafobik napríklad to, ako prechádza cez otvorené priestranstvo," opisuje psychológ príklad človeka, ktorí sa bojí otvorených priestranstiev. Najskôr si predstavuje prechádzu so sprievodcom cez ľudoprázdne námestie.
Pacient podstupuje relaxačné cvičenia a pritom si predstavuje stále rušivejšie a desivejšie situácie. Až zostane pri terapii pokojný, dovolí mu terapeut kontakt s reálnymi problémami a pomáha mu udržať pocit uvoľnenia. Nakoniec sa uvoľnená reakcia nacvičí tak dobre, že sa stane prirodzenou.
Naopak „šoková" metóda liečenia strachu využíva zahltenie či náhle vystavenie desivému podnetu. Pacient pri nej musí čeliť situácii, ktorá v ňom vzbudzuje najväčší strach.
Najskôr sa vydesí, neskôr sa však prestáva cítiť ohrozeným, strach mizne a racionálna sebakontrola sa obnoví. Takto sa mnohí naučili znášať hmyz, hady, výšku aj stiesnený priestor.
