Každoročne vám na jeseň klesne s vonkajšou teplotou aj nálada? Je možné, že trpíte jesennou depresiou, takzvanou sezónnou afektívnou poruchou.
Príznaky sa začínajú prejavovať v neskorej jeseni, zvýrazňujú a prehlbujú sa počas zimy a na jar sa vytrácajú.
„Je to najmä sklesnutosť nálady, letargia, nerozhodnosť, bezradnosť, zhoršená schopnosť až neschopnosť potešiť sa z toho, čo vedelo potešiť,“ hovorí psychiatrička Alena Mažgútová.
Niekedy je prvým príznakom stála únava, človek môže byť podráždený bez dôvodu alebo pre maličkosti.
Viete prečo vám šklbe okom? Čítajte Pod tlakom výkyvov
Najčastejšie príznaky sezónnej depresie
• pocit zníženej energie,
• skleslosť
• podráždenosť
• zmeny v apetíte
• priberanie
Psychiatri považujú za hlavnú príčinu sezónnych porúch nálady nedostatok slnečného svetla. Ďalším, menej významným, rizikom sú výrazné zmeny teploty počas roku.
Spojitosť s klesaním teploty naznačujú výskumy, podľa ktorých sa sezónna afektívna porucha vyskytuje podstatne častejšie v krajinách, v ktorých dochádza počas roka k výraznému kolísaniu množstva slnečného svetla a teploty.
Napríklad v severských krajinách sa výskyt sezónnych depresií odhaduje až na 25 percent.
Naopak v miernom pásme, kde je teplota a množstvo svetla počas roka vyrovnanejšie, je tento typ poruchy považovaný za zriedkavý. V našich zemepisných šírkach podľahne jesennej depresii približne päť percent ľudí.
„Sú to však podobné čísla ako pri depresii vôbec, hoci psychiatri-pesimisti hovoria, že pravdepodobne každý človek aspoň raz za život prekoná depresívne ochorenie, hoci nesezónne, pričom nemusí byť liečené psychiatrom,“ hovorí psychiatrička.
Ženy čelia jesennej depresii tri až štyrikrát častejšie než muži.
Ako vyzerá svet ak sa naň pozeráte cez choré oči? Čítajte Diagnóza rozhovorom
Psychológ Anton Heretik vysvetľuje, že na jesennej depresii majú podiel takzvané biologické hodiny, čiže časti mozgu, ktoré aj počas dňa ovplyvňujú krivku ľudskej aktivity.
Na úrovni hormónov a neuroprenášačov za ňu zodpovedajú noradrenalín a melatonín. Prvý je stresový hormón, ktorý krátkodobo zvyšuje aktivitu, druhý zas napomáha spánku no môže spúšťať symptómy depresie.
„Sezónna afektívna porucha vzniká pravdepodobne v dôsledku poruchy prirodzene sa vyskytujúcich cyklov aktivity v priebehu roka, ktoré majú evolučný pôvod,“ hovorí Heretik.
Sezónnu depresiu medicínsky test neodhalí, odborníci ju diagnostikujú pri klinickom interview. Sledujú sezónnosť nástupu aj zmiznutia príznakov, ako je depresívna nálada, chronická únava, ktorú nespôsobilo iné ochorenie, ale aj priberanie na váhe.
„Najčastejšie začínajú v neskorej jeseni, pretrvávajú v prehĺbenej forme v zime a na jar by mali ustúpiť,“ hovorí psychológ. Po zvyšok roka by sa príznaky až do ďalšej sezóny nemali objaviť, vyskytnúť by sa mali najmenej dva roky po sebe.
Ak sa vám príznaky zadajú povedomé a narúšajú váš život, nebojte sa obrátiť na odborníka.
Ťažko sa vám vstáva? Ako fungovať hneď od rána Čítajte Alkohol nepomáha
Je dôležité rozlišovať jesennú depresiu od stresových období, ako je napríklad začiatok školského roka. Podľa Heretika vtedy môže ísť o iný typ poruchy, ktorá nesúvisí s ročným obdobím.
Od depresie pomáha afektívnu poruchu odlíšiť sezónna kombinácia pribúdajúcej váhy a večerného zhoršenia nálady.
Podobne ako pri iných psychických poruchách, aj pre sezónnu afektívnu poruchu je jej výskyt u blízkych príbuzných rizikovým faktorom. Zatiaľ sa však jednoduchá a výrazná dedičnosť jesennej depresie nepotvrdila.
Jesennej depresii možno predísť primeranou aktivitou, šport pomáha stimulovať látky, ktoré vyvolávajú príjemné pocity.
Rozhodne sa neoplatí pomáhať si alkoholom či liekmi proti bolesti. Symptómy nezmiznú, skôr hrozí, že sa prehĺbia a ešte k nim pribudne aj závislosť.
Prečo sa články o nakopnutí metabolizmu mýlia? Čítajte Šťastie z lampáša
Ľahšiu formu sezónnej depresie možno liečiť pomocou fototerapie.
Pacient je vystavený špeciálnej lampe, pričom jasné svetlo vyvoláva neurochemické zmeny v jeho centrálnom nervovom systéme. Napodobňovaním prirodzeného denného svetla sa tak usmerňujú nálady a striedania denných rytmov v tele.
Fototerapia má málo nežiaducich účinkov, k najčastejším patria bolesti hlavy, podráždenosť a v raritných prípadoch pocit nevoľnosti pred vracaním. U niektorých jedincov sa objavila aj nespavosť, najmä v prípadoch, keď sa pacienti pokúšali liečiť sami vo večerných hodinách.
Výsledky výskumu v oblasti fototerapie nie sú úplne jednoznačné. Potvrdzuje sa, že liečba svetlom je najúčinnejšia, ak sa použije ako prvá aktivita v priebehu nastávajúceho dňa.
Aj keď pôsobí neškodne, mala by sa vopred prekonzultovať s lekárom. Komplikácie sa môžu objaviť najmä u ľudí so zrakovými a kožnými poruchami,
Pri ťažších formách v citlivom období môže lekár nasadiť antidepresíva.
Sú vaši starkí zdraví? Tieto otázky by ste sa ich mali spýtať Čítajte Buďte blízkym oporou
Aj trpia jesennou depresiou vaši blízky, hoci môžu protestovať, nenechajte sa odradiť a venujte im svoj čas.
Dbajte na to, aby bolo ich prostredie čo najsvetlejšie - pracovný stôl by mal byť v blízkosti okna, prísunu svetla by nemali brániť hrubé záclony ani husté konáre.
Pokúste sa blízkych presvedčiť na pobyt na vonkajšom svetle, ideálna je prechádzka alebo ľahšia turistika. Neprekáža ani zamračené počasie, no ideálny je pobyt vonku počas obeda, keď je intenzita vonkajšieho svetla najvyššia.
Stav blízkych, ktorí trpia jesennou depresiou nezľahčujte, no v prípade potreby im pripomeňte, že čoskoro pominie.
