Kedysi bolo tetovanie raritou, dnes je náročné nájsť dvadsiatnika s nepoškvrnenou pokožkou. Na rozmach tetovaní reagovali aj vedci a výsledkom bola séria populárno-náučných článkov o tom, že stimulujú imunitný systém.
Väčšina sa zakladá na štúdii, ktorú viedol Christopher Lynn z Alabamskej univerzity. Senzačné titulky o tom, že tetovanie poslúži ako prevencia chrípky však nie sú celkom na mieste.
Experiment sa zakladá na výsledkoch 29 ľudí, ktorí navštívili alabamský tetovací salón.
Vedci dobrovoľníkom monitorovali hladiny kortizolu, stresového hormónu, ktorý potláča obranyschopnosť tela a imunoglobínu A, ktorý pomáha telu bojovať s infekciou. Test mal zachytiť zmeny v obranyschopnosti pred a ihneď po zákroku.
Ukázalo sa, že ľudia, ktorí sa nechali tetovať po prvý raz, mali po zákroku v tele viac kortizolu a menej imunoglobínu. Ich celková obranyschopnosť teda klesla. Vedci predpokladajú, že za pokles môže psychický nápor, ktorému pri tetovaní čelili.
Ľudia, ktorí už pred pokusom mali na tele pár obrázkov, na tom boli citeľne lepšie. Hladina imunoglobínu A u nich stúpla hneď po dokončení tetovania.
Keďže proces poznali, stresovali sa menej a ich telo ihneď po dokončení tetovania zameralo na boj s možnou infekciou.
Výsledky štúdie v skutočnosti nenaznačujú, že tetovanie môže slúžiť ako prevencia ochorení. Poukazujú len na fakt, že ľudské telo sa s pribúdajúcimi tetovaniami vyrovnáva lepšie a menej ho stresujú.
