Skúsenosti z USA hovoria, že minimálne 20 percent pacientov príde k lekárovi len po recept na lieky, ktoré si môžu kúpiť aj sami v lekárni. Pri niektorých ochoreniach je preto omnoho efektívnejšie tzv. samoliečenie, ktoré je vo vyspelých krajinách obľúbené a rozšírené. Má však aj svoje úskalia. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Lieky na pumpe, v drogérii, supermarkete. Príde to aj k nám? Budeme ako Američania kupovať lieky proti počatiu na pumpách, estrogény v drogérii či v automate? Lekári nie sú veľmi nadšení, ale trendy nemožno zastaviť.
Aj slovenskí farmakológovia uvažujú, že kultúra samoliečenia, ktorú odporúča Svetová zdravotnícka organizácia, sa presadí vo väčšej miere aj na Slovensku.
Mnohé návštevy u lekára sa aj tak často končia iba predpísaním lieku, ktorý si pacient môže kúpiť aj sám v lekárni.
Skúsenosti z USA napríklad hovoria, že minimálne 20 percent pacientov príde k lekárovi len po recept. Preto sa čoraz viac uplatňuje uvoľňovanie liekov viazaných na recept do voľnopredaja. Blairova vláda vo Veľkej Británii nedávno dokonca vydala obsiahlu farebnú príručku, ktorú dostala do schránky každá domácnosť. Text vyzýva obyvateľov, aby zbytočne nechodili k lekárovi a snažili sa svoje problémy riešiť sami.
Naši lekári však varovne dvíhajú prst: Uvoľnenie liekov na recept do voľnopredaja si u nás vyžaduje dôkladné posúdenie indikácií, nežiaducich účinkov a, samozrejme, veľkú osvetu.
Samoliečenie môže aj uškodiť
Samoliečením sa totiž môžu potlačiť príznaky závažnejších ochorení. Aj banálne ochorenie, ako napríklad nesprávne liečená angína, môže mať celoživotné následky.
Reumatologička MUDr. Jana Dohňanská si spomína na prípad matky, ktorá odmalička liečila svojho syna sama a odštartovala mu reumatické ochorenie: „Jej chlapec má od štyroch rokov problémy s kĺbmi, pretože mama mu odmietla dať antibiotiká a homeopatiká, ktoré mu podávala, na angínu nezaberajú. Dodnes chýba v škole pre bolesti niekoľko mesiacov v roku.“
Pediater MUDr. Jozef Černay súhlasí, že samoliečba nesporne zvyšuje aj zodpovednosť ľudí za svoje zdravie. „Má však aj negatíva, pretože sa liečia príznaky choroby a nepátra sa po príčine. Ide o presun k symptomatologickej, teda príznakovej liečbe od príčinnej. Lekárne sa vlastne menia na ambulancie.“
Spýtajte sa svojho lekárnika
To radí každá reklama propagujúca lieky či výživové doplnky. Je to fajn. Lenže lekárnik vám môže, ale nemusí ponúknuť práve najlacnejší prípravok. Môže vám síce vymenovať desať názvov aj s cenami. Vedieť sa správne rozhodnúť, keď máte za chrbtom desať nervóznych ľudí, to sú nervy.
Lekárnička RNDr. Milena Bučková si však nemyslí, že by bolo vhodné predávať liečivá na pumpách či v drogériách: „V lekárňach pracuje vysokoškolsky vzdelaný farmaceut a stredoškolsky vzdelaný farmaceutický laborant. Ak vám lekárnik chce zodpovedne vybrať liek, potrebuje k tomu aspoň základné informácie o tom, kto je chorý, či dieťa, dospelý, tehotná žena či dojčiaca matka.
Lekárnik tiež musí vedieť posúdiť, či príznaky nie sú také, aby pacient musel ísť k lekárovi. Musí vedieť, pokiaľ siahajú jeho kompetencie, aby nezasahoval do kompetencie lekára.“
EVA HRDINOVÁ
Kedy je vhodné samoliečenie:
* mierne zvýšená teplota (do 37,5-38 stupňov)
* bolesti v hrdle, chrapot, kašeľ či nádcha
* žalúdočné a žlčníkové ťažkosti
* poruchy trávenia, nadúvanie, zápcha, hnačka
* bolesť pri prerezávaní zubov
* drobné poranenia kože
* prechodné bolesti hlavy a svalov.
Kedy je návšteva lekára nevyhnutná:
* ak teplota nad 39 stupňov trvá viac ako tri dni
* zdravotný stav sa nezlepšuje
* pridružia sa dýchacie problémy
* prejavia sa problémy so srdcom – búšenie, bolesti pri srdci
* rozbolia vás uši
* ochorenie sprevádzajú psychické problémy, úzkosti alebo depresie.
