Nakaziť vás môže aj vlastná mačka. Nestáva sa to často, ale môže. Stačí, ak sa na pár dní stratí na zálety a môže sa vrátiť nakazená.
ILUSTRAČNÉ FOTO SME – PAVOL MAJER
O besnote sa hovorí často, ale ľudia sú nepoučiteľní. Hazardujú so životom. To tvrdí zo svojich bohatých skúseností MUDr. Marta Ondrušková, CSc., z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Besnota je totiž prudké a skoro bez výnimky smrteľné vírusové ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Stále ho však neberieme dostatočne vážne.
„Vírus besnoty sa nachádza v slinách chorých zvierat a prenáša sa priamym kontaktom so zvieraťom: pohryznutím, poškriabaním alebo iným zavlečením vírusu do rany, napríklad pri šklbaní peria či sťahovaní kože z chorého zvieraťa. V poranenej pokožke sa vírus rozmnožuje a putuje pozdĺž nervového vlákna do centrálneho nervového systému, až k mozgu.“
Liek proti besnote neexistuje
„Zradnosť ochorenia je v tom, že napriek značnému pokroku vo vývoji antivírusových liekov, neexistujú preparáty, ktoré by zabránili rozmnožovaniu tohto nebezpečného vírusu. Ak u človeka klinicky prepukne besnota, niet preňho záchrany. Preto v tomto prípade ako prevencia pôsobí včasné očkovanie, bezprostredne po poranení podozrivým zvieraťom, najneskôr do 48 hodín. Robí sa na špecializovaných pracoviskách – infekčných klinikách,“ hovorí MUDr. Ondrušková.
Ak pohryznutý pacient v nemocnici nevie povedať, či pes, ktorý ho pohrýzol, bol očkovaný, lekári musia postupovať rovnako, ako keď človeka pohryzie neznáme zviera.
Ohrozená horárka, aj poštárka
„Pred časom sme na našej klinike hospitalizovali pani horárku. Raz večer sa pred horárňou zúrivo rozbrechali psy, horár chcel skontrolovať, čo sa deje, otvoril dvere a do domu sa vrútila besná líška, ktorá v zmätku skočila na spiacu ženu. Domáca pani pocítila tlak na prsiach. Keď zazrela nad sebou oči chorej líšky, nestratila duchaprítomnosť a paplónom ju zvalila na zem. Líšku s manželom utratili. Ešte tú noc sme horárke podali vakcínu, takže neochorela. Poranenie besným zvieraťom na našej klinike ošetrujeme sporadicky. Pred časom sme hospitalizovali študentku z Rače, ktorá pri roznášaní novín v rodinnom dome prišla do kontaktu so psom, u ktorého sa vzápätí potvrdila besnota. Študentku sme okamžite zaočkovali, vďaka tomu je dnes v poriadku,“ hovorí infektologička.
„Besnota nie je také ochorenie ako napríklad salmonelóza, že vypukne každú chvíľu. Tí, čo na Slovensku umreli, neboli zaočkovaní. Výstrahou môže byť prípad z roku 1990, keď pána domu v apríli uhryzla jeho vlastná mačka. Žiaľ, nevenoval tomu pozornosť, nedal sa ošetriť ani na druhý deň, keď mačku našiel zdochnutú. Prvé príznaky ochorenia sa u neho objavili až koncom novembra. Ich priebeh bol rýchly, končil sa smrťou. Až potom si manželka spomenula, že mačka sa na istý čas stratila. Keď sa vrátila, bola už besná. Keby sa bol dal vtedy ošetriť, mohol žiť,“ hovorí lekárka.
DOBROSLAVA MEDVECOVÁ
Prvé príznaky ochorenia
Inkubačná doba – od zranenia až po plné prepuknutie ochorenia – je rôzna. Trvá od desiatich dní po jeden až dva roky. Závisí od typu zvierat, miesta pohryznutia a hĺbky poranenia. Čím bližšie k centrálnej nervovej sústave, tým je nástup príznakov rýchlejší. Pri uhryznutí do nohy trvá omnoho dlhšie, kým sa vírus dostane do mozgu, ako keď zviera uhryzne do ruky, tváre, krku či hlavy. Najútočnejší a najagresívnejší vírus má vlk, líška, pes, mačka. Závisí tiež na tom, v akom štádiu besnoty zviera pohryzie.
Prejavy besnoty u zvierat
Prameňom nákazy človeka sú v jednotlivých častiach sveta rôzne druhy domácich a voľne žijúcich zvierat – líška, vlk, pes, mačka, šakal, skunk, ale i netopier, dobytok či hydina. U zvierat sa prejavuje ako zápal mozgových blán, čo spôsobuje, že zviera stráca od prírody danú plachosť, nebojí sa ľudí, cez deň prichádza do blízkosti obydlí. V prvej fáze besnoty môže byť krotké, v ďalšej zase napádať psy, mačky, domácu hydinu i ľudí.
Neočkovaný pes v prvom štádiu požiera svoje výkaly, odmieta poslušnosť, je nepokojný, zavýja. V druhom štádiu je útočný, napáda človeka, ktorý mu kráča v ústrety. Zaujímavé je, že neútočí zozadu. Nadmerne sliní, napadá na zadné končatiny. Podobne sa správajú aj iné zvieratá.
Tri štádiá ochorenia
Typickým prejavom prvého štádia je bolesť už zahojenej rany. Pálenie a svrbenie vyžaruje smerom hore. Neskôr sa objavia bolesti hlavy, vysoké teploty, bolesti šije. V ďalšom štádiu je postihnutý nepokojný, dostáva kŕče hrdla, hrtanu a dýchacieho svalstva, sliní, stáva sa útočný, napadá okolie a objavujú sa prvé príznaky poruchy vedomia. V priebehu tretieho štádia sa u pacienta objavuje ochrnutie – chorý nemôže prehĺtať, prestane sa pohybovať, umiera.
Kde hľadať pomoc?
Postihnutý človek by mal ihneď vyhľadať lekára – najneskôr do 48 hodín. V nemocnici na infekčnom oddelení ho zaočkujú. Vakcína sa podáva v piatich dávkach. Ak ide o mnohopočetné poranenie na hlave, krku, hrudníku, podáva sa šesť dávok vakcíny doplnené globulínom, dve dávky v nemocnici, zvyšné ambulantne. (dm)
