e obezity v západnom svete a fenomén úspechu rýchleho občerstvenia.
Počas desať rokov trvajúceho výskumu odborníci zistili, že chuť je ovládaná komplexným systémom zahŕňajúcim aj hormóny a signálne molekuly. Hormón leptín napríklad vylučujú tukové bunky a mozgu oznamuje stav „som plný“. S narastajúcou hmotnosťou sa však ľudia stávajú voči leptínu rezistentní a čím sú tučnejší, tým hladnejší zostávajú. Závislosť na cukre a tuku vzniká pri pretrvávajúcej túžbe po látke, ktorú musí jedinec skonzumovať v čoraz väčšom množstve na dosiahnutie rovnakej úrovne uspokojenia. Pri obmedzení prísunu látky vznikajú abstinenčné príznaky.
Čokoľvek návykové podľa vedcov v mozgu stimuluje centrá odmeny, ktoré sa stimulujú pri sexe a jedení a vyvinuli sa na zabezpečenie života a reprodukcie. Za normálneho stavu je systém pod kontrolou, avšak zlyháva pri spustení produkcie neurotransmitteru dopamínu pri aplikácii napríklad heroínu.
Na základe výskumov s potkanmi vedci získali dôkazy, že cukor a tuk majú podobný efekt ako heroín pri stimulovaní uvoľňovania prirodzených opioidov v mozgu. „Niektoré zvieratá a analogicky aj ľudia sa môžu stať nadmerne závislými na sladkom jedle,“ povedal John Hoebel, psychológ z princetonskej univerzity v New Jersey pre odborný časopis New Scientist.
Hoebel pri pokusoch s potkanmi zistil, že po odstránení prísunu cukru a tuku predtým podávaných v nadmernom množstve, sa u zvierat začali prejavovať symptómy podobné abstinenčným príznakom z nedostatku nikotínu alebo morfia – triaška a škrípanie zubami.
Niektorí vedci však zostávajú skeptickí a teóriu závislosti na jedle odmietajú. Podľa kanadskej psychiatričky Jeane Randolphovej z torontskej univerzity hamburgery spôsobujú prudký nárast cukru v krvi a jeho následný úpadok spôsobuje prirodzenú potrebu pre ďalšiu dávku. (tasr)
