Každý druhý deň prichádzajú ženy-seniorky do areálu Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave za zvláštnym účelom. Doma povedia, že sa idú natriasať.
„Postavím sa na podstavec prístroja na pol minúty päťkrát za sebou a natriasam sa,“ hovorí 70-ročná pani Mária a dodáva, že odkedy sem chodí, prestali ju bolieť nohy. Spolu s ostatnými je zaradená do výskumnej štúdie profesora Hamara a jeho spolupracovníkov. Prístroje funkčnej diagnostiky, ktoré vymyslel, sa už používajú v Japonsku aj Amerike. Prototyp najnovšieho, ktorý zostrojil nedávno, ešte nemá názov.
„Je to taký trasliak,“ hovoria seniorky.
„Tieto prístroje, sú mojím hobby. Sú určené pre preventívnu medicínu, tá má však na Slovensku ťažký život, preto nachádzajú uplatnenie skôr v zahraničí,“ hovorí ich autor, profesor Hamar.
Na čo je dobrý jeho najnovší výmysel?
„Naša hypotéza je, že sa zlepší svalový výkon a účinnosť tréningu. To si chceme overiť nielen na aktívnych športovcoch, ale aj na senioroch. Prístroj je založený na mechanickom systéme, ktorý je schopný generovať protinárazy. Tie vyvolávajú v tele svalovú kontrakciu. Pri tomto prístroji využívame tzv. proprioceptívny reflex. V šľachách, vo svaloch máme receptory. Ak na ne počas cvičenia pôsobíme, sval sa sťahuje intenzívnejšie, rýchlejšie a podá vyšší výkon. Ak vrcholový športovec cvičí a počas tréningu mu niekoľkokrát vyvoláme proprioceptívny reflex, ako keby sme potencovali prirodzenú aktivitu svalu.“
„Sila má totiž význam nielen pri športovom výkone, ale aj vo vyššom veku. Starých ľudí u nás, na rozdiel od vyspelých krajín, nik nesleduje a nemá o nich takmer nikto záujem,“ hovorí asistentka Erika Zemková, ktorá štúdiu organizuje.
„Pre lekárov je silový tréning u starých ľudí stále tabu,“ dodáva profesor Hamar. Hoci štúdia seniorov ešte nie je skončená, už po niekoľkých mesiacoch ukazuje, že má na staršie ženy veľmi pozitívne účinky.
Zlepšila sa napríklad ich rovnováha. Ako sa to dá zistiť? Stabilografom - prístrojom, ktorý tiež vymyslel profesor Hamar. Na pohľad je to obyčajná železná platňa, na ktorú sa postavíte. Na obrazovke počítača zároveň možno sledovať háďatko, ktoré sa neustále pohybuje.
„To je pohyb priemetu ťažiska človeka po podložke, ktorý získame vyhodnotením síl pôsobiacich v jednotlivých rohoch platne. Čím sa viac pohybuje, tým je postoj menej stabilný. Málokto má perfektnú rovnováhu. Keď položíte kameň, stojí fixne, ale človek neustále balansuje. Ak nie sme trénovaní ako napríklad strelci, máme neustálu tendenciu spadnúť na jednu stranu,“ ukazuje profesor Hamar. Človek však disponuje mechanizmami, ktoré prostredníctvom kontrakcie príslušných svalov takýto „pád“ vždy dostatočne skoro zastavia. Ak sa však takéto mechanizmy, napríklad vo vyššom veku zhoršia, zvyšuje sa riziko pádov a úrazov. Naopak, zlepšenie stability postoja prispieva k ich prevencii.
„Ženy sa zlepšili aj vo výskoku. Poviete si, načo je staršej žene vyskakovanie. Je to však prejav zlepšenia rýchlosti nárastu sily vo svale.“ Praktický význam je v tom, že aj takéto schopnosti významne znižujú riziko pádu, a teda aj zlomenín. Profesor Hamar nevylučuje, že trasenie na prístroji bude mať pozitívny účinok aj na kostnú hmotu. To sa práve overuje. (uj)
