Hoci až do roku 1989 bola stredná dĺžka Čechov a Slovákov takmer rovnaká, od rozdelenia Československa možno zo štatistík vystopovať neuveriteľne rozdielny vývoj v dĺžke života. Jednoznačná odpoveď na tento jav neexistuje.
„Stredná dĺžka života mužov v Českej republike vyletela po revolúcii v roku 1989 doslova šokujúco - na 72,2 roka (u žien je to 78,7). Obdoba takejto dramatickej zmeny vo svete ani neexistuje. Prudký vzostup strednej dĺžky života mužov možno v histórii vystopovať vari len v Portugalsku po páde fašistickej diktatúry,“ hovorí RNDr. Emil Ginter z Ústavu klinickej a preventívnej medicíny. Je autorom štúdií, ktoré sa zaoberajú celkom novým pohľadom na zdravotný stav obyvateľov. Už pred siedmimi rokmi predložil hypotézu, že na dĺžku života môže mať podstatný vplyv aj vládnuci politický systém. Inak povedané, socializmus mohol našim cievam škodiť rovnako alebo dokonca viac ako cholesterol a vysoký krvný tlak.
Na vine politika?
Stredná dĺžka života mužov (nádej na dožitie pri narodení) na Slovensku je 69,3 roka, u žien je to 77,6 roka. Pre šesťdesiatpäťročných mužov vyzerá nádej na dožitie inak, ale tiež klesá.
„Muži, ktorí si chcú začať konečne užívať penziu, mali v čase rozdelenia republiky nádej, že budú žiť 13,2 roka, najnovší údaj však hovorí, že aj toto číslo už kleslo na 12,8 roka. A to aj napriek tomu, že v medicíne sú nové poznatky, nové lieky a časopisy sú plné rád, ako zdravo žiť,“ hovorí Ginter. Kde je teda príčina, že žijeme kratšie ako Česi?
„V menšej miere to môže spôsobovať vyššia dojčenská úmrtnosť na Slovensku a podstatne vyššia úmrtnosť mužov v strednom veku,“ vymenúva Ginter. Prečo? To tiež nie je celkom jasné. Česi aj Slováci majú predsa približne rovnako zanesené cievy, podobnú hladinu cholesterolu, krvný tlak a fajčia takmer rovnako veľa. Úroveň zdravotníckej starostlivosti je približne rovnaká. Tak v čom to väzí? Možno v ekonomike, psychike, vzdelaní, v počte rómskej populácie, alebo za to môže politika.
„Je pravdepodobné, že dôležitú úlohu od revolúcie zohrala aj rozdielna ekonomická a psychosociálna situácia, podstatne vyššia nezamestnanosť, prípadne ešte ďalšie menej známe faktory.“
Alkohol, strava, beznádej
Slovensko znevýhodňuje aj podstatne vyšší podiel róm- skej populácie. „Nikto presne nevie, aká veľká je rómska menšina a nikto nevie, ako dlho žijú. Odhaduje sa, že asi o desať rokov kratšie ako ostatná slovenská populácia,“ hovorí Ginter.
Môže to byť aj v spotrebe alkoholu. Česi sa tiež zdravšie stravujú. Ekonomická transformácia a nižšie ceny potravín v Česku spôsobili, že zloženie stravy sa, s výnimkou spotreby mlieka, zmenilo k lepšiemu. Podstatnú úlohu zohrávala politika aj po revolúcii.
„Po rozdelení Československa boli politické turbulencie na Slovensku vyššie ako v Čechách. Zatiaľ neexistujú štúdie porovnávajúce vývoj psychického stavu obyvateľov oboch krajín po rozdelení. Vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a politickú nestabilitu bol asi výskyt frustrovaných osôb na Slovensku vyšší ako v Česku, hoci aj v Česku sa situácia v poslednom období zhoršuje. Psychický stav populácie, najčastejšie beznádej, významne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľov – najmä výskyt kardiovaskulárnych a nádorových ochorení.“
Možné príčiny rozdielnej dĺžky života
- vyššia dojčenská úmrtnosť na Slovensku
- vyššia úmrtnosť mužov v strednom veku
- rozdielna ekonomická a psychosociálna situácia
- podstatne vyššia nezamestnanosť
- vyšší podiel rómskej populácie
- spotreba alkoholu
