SME
Utorok, 21. september, 2021 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Je tu epocha úzkosti a strachu. Kde sa berie?

Ako riešiť záchvaty úzkosti a strachu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: pixabay/CC)

Psychológovia a sociológovia označujú obdobie, ktoré prežívame, aj epochou úzkosti a strachu. Viac ako štvrtina Európanov totiž okrem iných zdravotných problémov trpí aj klinicky významnými prejavmi úzkostných porúch a strachom, ktorý ich zbavuje možností žiť tak, ako by chceli.

Niekedy dostáva strach také rozmery, že človek má pocit, že zošalie. Panický záchvat dostáva každoročne asi 10 až 12 percent ľudí, teda každý ôsmy až desiaty človek.

Prichádza celkom nečakane

35-ročný Peter to popisuje takto: „Zrazu sa začnete cítiť inak. Úzko, zle, nesvoj. Hrdlo sa zúži a pľúca majú menej vzduchu. Niečo sa stalo. Srdce sa splašene rozbúcha. Oblieva vás horúčava, potom chlad. Už-už máte pocit, že strácate vedomie. Snažíte sa dýchať zhlboka a pritom sa oberáte o kyslík. Celého vás zachváti panika, pocit obrovskej úzkosti a nevysvetliteľného strachu. Úzkosť sa stupňuje, strach sa zväčšuje, bojíte sa, že zomierate. Máte pocit, že zošaliete. Ničomu nerozumiete. Nič iného si neželáte len si ľahnúť na nemocničné lôžko. Potom to prejde.“

V zozname psychických porúch má tento stav pomenovanie - panická porucha. Ojedinelý záchvat paniky zažije väčšina ľudí, neznamená to však ešte duševnú poruchu.

„Keď som sa začal pred rokmi touto diagnózou bližšie zaoberať, navštívil ma jeden bratislavský novinár. Priamo predo mnou prežil panický atak v mojej pracovni. Bol to veľmi nepríjemný pohľad. Zbledol, chvel sa, potil, mal vystrašený pohľad. Vtedy som však ešte nevedel, o čo ide. Až retrospektívne som si to dal dohromady,“ hovorí o svojom prvom stretnutí s panickým atakom profesor MUDr. Peter Kukumberg, prednosta Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice akademika Dérera v Bratislave.

Je to civilizačné ochorenie?

Prečo je toľko strachu v tomto storočí? „Rozhodne to nie je nové ochorenie, ktoré sa tu objavilo po revolúcii. Už pred vyše sto rokmi Freud popísal úzkostnú neurózu. Turbulencia doby, ten obrovský psychický nárok na človeka však spôsobil, že sa vyskytuje častejšie. Na toto všetko reaguje ten istý mozog, ktorý mali aj ľudia v praveku,“ hovorí profesor neurológie. Panickú poruchu však podľa neho nemožno považovať za prejav určitej ochrany ľudského mozgu pred všeobecným nebezpečenstvom, ani stotožniť s klasickým univerzálnym prejavom stresu. Je to samostatný patologický chorobný prejav obrany. Postihuje len istých ľudí, ktorí majú na to určité genetické dispozície.

Pôvodne sa s panickou poruchou začali objavovať manažéri a podnikatelia. Bolo ich toľko, že sa syndróm začal nazývať manažérskou chorobou.

Objavuje sa najčastejšie u ľudí okolo tridsiatky, ale postihuje aj celkom mladých ľudí, dokonca aj deti. Nedávno sa liečila u profesora študentka ekonómie. Panický atak poznajú nielen bohatí a úspešní, ale aj učitelia, rozvedené ženy, novinári, zlievači, predavačky. Spúšťačom záchvatu býva často pracovisko, vážna nehoda, strata blízkeho človeka.

Rizikovým je aj obdobie šestonedelia, zvýšená alebo znížená porucha štítnej žľazy, požitie niektorých drog, ako napríklad marihuana, LSD a kokaín. Hľadanie príčiny vzniku panickej poruchy v živote človeka vôbec nie je jednoduché. Stáva sa, že hoci obraciate svoj život z ktorejkoľvek strany, nenájdete žiaden závažnejší stres či duševné poranenie.

Novinár, o ktorom hovoril profesor neurológie, má dnes obdobie panických atakov za sebou. Už si ani nespomenie. Zo študentky ekonómie je dnes úspešná podnikateľka.

Ku komu ísť? K psychiatrovi či neurológovi?

Na otázku, prečo existuje takýto chorobný stav, neexistuje dosiaľ jednoznačná odpoveď. Psychiatri a psychológovia vysvetľujú panický atak tzv. katastrofickým spracovaním bežných zážitkov. Mimoriadne citliví, úzkostliví, neurotickí či vystresovaní ľudia môžu aj bežné telesné pocity vnímať tak, že prepadnú panike. Rozbolí vás hlava a vy začnete myslieť na to, či nejde o krvácanie do mozgu alebo nádor. Ak sa bolesti, stres opakujú a lekár vám nedá uspokojivú odpoveď, môžete reagovať panickým stavom.

Neurológovia majú ešte inú odpoveď. Môže ísť o poruchu, ktorá je dokonca merateľná. Tkvie v mozgu.

„Preto ma to veľmi zaujíma. Niektorými zobrazovacími metódami magnetickou rezonanciou, za pomoci EEG či ultrazvuku možno v mozgoch týchto ľudí nájsť určité stále sa vyskytujúce zmeny, ktoré by mohli napovedať o tom, že ide o štrukturálnu poruchu tkaniva,“ tvrdí profesor Kukumberg.

Ku komu sa teda ísť liečiť? Panická porucha podľa neho musí byť predmetom širšej spolupráce lekárov - predovšetkým psychiatrov, psychológov, neurológov, internistov, neurofyziológov a psychofarmakológov.

Je liečiteľná aj vyliečiteľná, vyžaduje si však obrovskú trpezlivosť pacienta a lekára. (uj)

Panický záchvat: uragán v tele

Panický atak vždy sprevádzajú niektoré z dvanástich príznakov, ktoré sú neurologické či telesné - postihujú nervový aparát doslova hmatateľne. Nával strachu vždy sprevádza doslova vegetatívna búrka organizmu. Táto smršť trvá 15 až 20 minút.

Postihnutý cíti:

  • pocit intenzívnej bolesti na prsiach
  • sťažené dýchanie
  • búšenie srdca
  • potenie
  • vnútorné chvenie
  • návaly tepla a chladu
  • pocit depersonalizácie - nepríjemný pocit, ako keby ste to neboli vy
  • pocit derealizácie - pocit akoby okolie a dej boli cudzie,
  • nevoľnosť
  • pocit na vracanie
  • neisté zahmlené videnie
  • pocit nerovnováhy, neistoty v priestore
  • závraty

Kedy ide o panický atak?

Podmienkou na stanovenie diagnózy je, aby sa objavili aspoň štyri takéto príznaky a aby sa panický atak vyskytol apoň štyri razy za mesiac.

Akonáhle takýto atak niekto zažil, začne sa neuveriteľne báť, že sa zopakuje.

Začína sa začarovaný kruh. Začne sa vyhýbať všetkému možnému. Ľudia si kupujú v kine zásadne lístky na kraji, nechodia do supermarketov, v električke stoja pri dverách, boja sa zostať osamote. Problém tak môže vyústiť až do agorafóbie - strachu z voľného priestranstva. (uj)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  2. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  9. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  10. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  1. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  2. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  3. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  4. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  5. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  6. Aj panelák môže byť Smart
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Pri uzatváraní PZP už nedominuje január
  9. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  10. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 495
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 814
  3. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 173
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 610
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 488
  6. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 143
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 048
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 720
  9. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 823
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 817
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dušan Kováčik prichádza na súd.

Súd vymeral Kováčikovi aj trest prepadnutia majetku.


10 h
Skryť Zatvoriť reklamu