SME
Pondelok, 19. október, 2020 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky

Je tu epocha úzkosti a strachu. Kde sa berie?

Ako riešiť záchvaty úzkosti a strachu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: pixabay/CC)

Psychológovia a sociológovia označujú obdobie, ktoré prežívame, aj epochou úzkosti a strachu. Viac ako štvrtina Európanov totiž okrem iných zdravotných problémov trpí aj klinicky významnými prejavmi úzkostných porúch a strachom, ktorý ich zbavuje možností žiť tak, ako by chceli.

Niekedy dostáva strach také rozmery, že človek má pocit, že zošalie. Panický záchvat dostáva každoročne asi 10 až 12 percent ľudí, teda každý ôsmy až desiaty človek.

Prichádza celkom nečakane

35-ročný Peter to popisuje takto: „Zrazu sa začnete cítiť inak. Úzko, zle, nesvoj. Hrdlo sa zúži a pľúca majú menej vzduchu. Niečo sa stalo. Srdce sa splašene rozbúcha. Oblieva vás horúčava, potom chlad. Už-už máte pocit, že strácate vedomie. Snažíte sa dýchať zhlboka a pritom sa oberáte o kyslík. Celého vás zachváti panika, pocit obrovskej úzkosti a nevysvetliteľného strachu. Úzkosť sa stupňuje, strach sa zväčšuje, bojíte sa, že zomierate. Máte pocit, že zošaliete. Ničomu nerozumiete. Nič iného si neželáte len si ľahnúť na nemocničné lôžko. Potom to prejde.“

V zozname psychických porúch má tento stav pomenovanie - panická porucha. Ojedinelý záchvat paniky zažije väčšina ľudí, neznamená to však ešte duševnú poruchu.

„Keď som sa začal pred rokmi touto diagnózou bližšie zaoberať, navštívil ma jeden bratislavský novinár. Priamo predo mnou prežil panický atak v mojej pracovni. Bol to veľmi nepríjemný pohľad. Zbledol, chvel sa, potil, mal vystrašený pohľad. Vtedy som však ešte nevedel, o čo ide. Až retrospektívne som si to dal dohromady,“ hovorí o svojom prvom stretnutí s panickým atakom profesor MUDr. Peter Kukumberg, prednosta Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice akademika Dérera v Bratislave.

Je to civilizačné ochorenie?

Prečo je toľko strachu v tomto storočí? „Rozhodne to nie je nové ochorenie, ktoré sa tu objavilo po revolúcii. Už pred vyše sto rokmi Freud popísal úzkostnú neurózu. Turbulencia doby, ten obrovský psychický nárok na človeka však spôsobil, že sa vyskytuje častejšie. Na toto všetko reaguje ten istý mozog, ktorý mali aj ľudia v praveku,“ hovorí profesor neurológie. Panickú poruchu však podľa neho nemožno považovať za prejav určitej ochrany ľudského mozgu pred všeobecným nebezpečenstvom, ani stotožniť s klasickým univerzálnym prejavom stresu. Je to samostatný patologický chorobný prejav obrany. Postihuje len istých ľudí, ktorí majú na to určité genetické dispozície.

Pôvodne sa s panickou poruchou začali objavovať manažéri a podnikatelia. Bolo ich toľko, že sa syndróm začal nazývať manažérskou chorobou.

Objavuje sa najčastejšie u ľudí okolo tridsiatky, ale postihuje aj celkom mladých ľudí, dokonca aj deti. Nedávno sa liečila u profesora študentka ekonómie. Panický atak poznajú nielen bohatí a úspešní, ale aj učitelia, rozvedené ženy, novinári, zlievači, predavačky. Spúšťačom záchvatu býva často pracovisko, vážna nehoda, strata blízkeho človeka.

Rizikovým je aj obdobie šestonedelia, zvýšená alebo znížená porucha štítnej žľazy, požitie niektorých drog, ako napríklad marihuana, LSD a kokaín. Hľadanie príčiny vzniku panickej poruchy v živote človeka vôbec nie je jednoduché. Stáva sa, že hoci obraciate svoj život z ktorejkoľvek strany, nenájdete žiaden závažnejší stres či duševné poranenie.

Novinár, o ktorom hovoril profesor neurológie, má dnes obdobie panických atakov za sebou. Už si ani nespomenie. Zo študentky ekonómie je dnes úspešná podnikateľka.

Ku komu ísť? K psychiatrovi či neurológovi?

Na otázku, prečo existuje takýto chorobný stav, neexistuje dosiaľ jednoznačná odpoveď. Psychiatri a psychológovia vysvetľujú panický atak tzv. katastrofickým spracovaním bežných zážitkov. Mimoriadne citliví, úzkostliví, neurotickí či vystresovaní ľudia môžu aj bežné telesné pocity vnímať tak, že prepadnú panike. Rozbolí vás hlava a vy začnete myslieť na to, či nejde o krvácanie do mozgu alebo nádor. Ak sa bolesti, stres opakujú a lekár vám nedá uspokojivú odpoveď, môžete reagovať panickým stavom.

Neurológovia majú ešte inú odpoveď. Môže ísť o poruchu, ktorá je dokonca merateľná. Tkvie v mozgu.

„Preto ma to veľmi zaujíma. Niektorými zobrazovacími metódami magnetickou rezonanciou, za pomoci EEG či ultrazvuku možno v mozgoch týchto ľudí nájsť určité stále sa vyskytujúce zmeny, ktoré by mohli napovedať o tom, že ide o štrukturálnu poruchu tkaniva,“ tvrdí profesor Kukumberg.

Ku komu sa teda ísť liečiť? Panická porucha podľa neho musí byť predmetom širšej spolupráce lekárov - predovšetkým psychiatrov, psychológov, neurológov, internistov, neurofyziológov a psychofarmakológov.

Je liečiteľná aj vyliečiteľná, vyžaduje si však obrovskú trpezlivosť pacienta a lekára. (uj)

Panický záchvat: uragán v tele

Panický atak vždy sprevádzajú niektoré z dvanástich príznakov, ktoré sú neurologické či telesné - postihujú nervový aparát doslova hmatateľne. Nával strachu vždy sprevádza doslova vegetatívna búrka organizmu. Táto smršť trvá 15 až 20 minút.

Postihnutý cíti:

  • pocit intenzívnej bolesti na prsiach
  • sťažené dýchanie
  • búšenie srdca
  • potenie
  • vnútorné chvenie
  • návaly tepla a chladu
  • pocit depersonalizácie - nepríjemný pocit, ako keby ste to neboli vy
  • pocit derealizácie - pocit akoby okolie a dej boli cudzie,
  • nevoľnosť
  • pocit na vracanie
  • neisté zahmlené videnie
  • pocit nerovnováhy, neistoty v priestore
  • závraty

Kedy ide o panický atak?

Podmienkou na stanovenie diagnózy je, aby sa objavili aspoň štyri takéto príznaky a aby sa panický atak vyskytol apoň štyri razy za mesiac.

Akonáhle takýto atak niekto zažil, začne sa neuveriteľne báť, že sa zopakuje.

Začína sa začarovaný kruh. Začne sa vyhýbať všetkému možnému. Ľudia si kupujú v kine zásadne lístky na kraji, nechodia do supermarketov, v električke stoja pri dverách, boja sa zostať osamote. Problém tak môže vyústiť až do agorafóbie - strachu z voľného priestranstva. (uj)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Čím môže Slovensko pomôcť vo svete? Ukážkovou nemocnicou
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  8. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  9. Prieskum: Prázdnu peňaženku už zažilo sedem z desiatich Slovákov
  10. Stretne sa minister, bankár a analytik. Zhodnú sa na niečom?
  1. Úpravy automobilov pre ZŤP
  2. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  3. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  7. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  8. Tovar vám vynesú na miesto, ktoré ukážete prstom
  9. Slováci sú pri výbere investičných produktov čoraz náročnejší
  10. Humenčanov čakajú extra zľavy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 559
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 432
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 160
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 866
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 587
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 350
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 791
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 136
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 935
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 613
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Úzkosť a panika

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko