To tvrdia odborníci na výživu už roky. Psychológovia výživy dodávajú, že najlepšie až po Veľkej noci. Nemusí to byť ťažké. Trhy sú už plné redkvičiek, mladej cibuľky, v záhradkách raší pažítka, všelijaké vňate koreňovej zeleniny, v prírode začínajú rásť bylinky, ktoré očisťujú organizmus. Stačí si vybrať.
Krátkodobé záchvaty však nie sú také efektívne ako pravidelná dlhodobá konzumácia ovocia a zeleniny.
Aj dopoludnia treba jesť
Niektorí odborníci propagujú, že dopoludnia treba jesť len surové ovocie, lebo organizmus sa očisťuje. Mnohí známi herci si to pochvaľujú a odporúčajú ostatným. Aj deti by ráno radšej volili vôbec neraňajkovať. Čo je však na tom pravdy z fyziologického hľadiska?
„Fyziológia človeka žiadnu samostatnú fázu ‘očisťovania‘ nepozná. Odbúravanie splodín látkovej výmeny prebieha neustále v rôznej intenzite. Podľa súčasných poznatkov raňajky stále zostávajú najdôležitejším denným jedlom. Mali by obsahovať nielen sacharidy, ale tiež bielkoviny a tuky. Podporuje to činnosť žlčníka a bráni vzniku žlčových kameňov. Ľudia, ktorí neraňajkujú, majú tri až štyri razy väčšie riziko ich vzniku,“ tvrdí MUDr. Igor Bukovský, odborník na výživu z Fyziologického ústave Lekárskej fakulty UK.
Vytrhne nás delená strava?
Delená strava je dnes veľmi módna. Novinárka Pavla si ju tiež veľmi pochvaľovala. Do práce si nosila vlastnoručne vyrobené nátierky, zeleninu, ovocie a naozaj schudla. Ale len na chvíľu. „Na začiatku nádherne schudnete, ale potom to už nejde. Prečo?“ pýtajú viacerí, ktorí svojimi požiadavkami na delenú stravu zničili rodiných príslušníkov a desiatky čašníkov v reštauráciách.
„Možno sa vplyv delenej stravy vyčerpal,“ hovorí doktor Bukovský. Nedávna štúdia vo Švajčiarsku ukázala, že skupina ľudí, ktorí dostávali tzv. delenú stravu, neschudla ani rýchlejšie, ani viac oproti skupine, ktorá dostávala stravu s rovnakým energetickým obsahom, ale bielkoviny a sacharidy boli súčasťou jedného jedla. Delenou stravou sa podľa neho podarí schudnúť preto, že zásady takejto diéty nútia obmedziť prívod energie, a nie preto, že strava je delená.
Podobný názor má RNDr. Emil Ginter z Ústavu preventívnej a klinickej medicíny.
„V praxi treba rešpektovať niekoľko základných poznatkov. Ľudský organizmus je neobyčajne prispôsobivý a vie zvládnuť rôzne spôsoby výživy, napríklad Eskimáci žijú na čisto živočíšnej potrave a chudobná populácia v juhovýchodnej Ázii na takmer výlučne rastlinnej strave. Neexistuje však jedna jediná výlučne správna výživa. Dobrý zdravotný stav možno docieliť rôznymi spôsobmi výživy. Optimálne riešenie spočíva v maximálne pestrej strave.“ (uj)
