
Len zvony kostola a potom ticho? Ani ticho vidieka už nie je také idylické, ako ho opisujú spisovatelia. Cesty vedú práve cez prostriedok dedín, takže obyvatelia vidieka musia pred hlukom zatvárať okná a keď vetrajú, majú zase výfukové plyny takmer na tanieri. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Vidiek, to už dávno nie je čistý vzduch, voda, potraviny a ticho. Kto sa sťahuje na vidiek za zdravším životom, môže byť sklamaný. Hluk, zlý vzduch, drogy a stres, pred čím utekajú ľudia z mesta, sú už aj na vidieku.
„Človek stále žije v tom, že Slovensko má svoje priemyselné regióny, poľnohospodárske regióny, horské čisté regióny a že to musí byť veľký rozdiel. Ale nie je,“ hovorí MUDr. Eva Reichrtová. Roky sa venuje výskumu ťažkých kovov a napriek tomu bola sama prekvapená zamorením horských regiónov.
Ani ticho vidieka už nie je také idylické, ako ho opisujú spisovatelia. Cesty vedú práve cez prostriedok dedín, takže obyvatelia vidieka musia pred hlukom zatvárať okná a keď vetrajú, majú zase výfukové plyny takmer na tanieri.
Ťažké kovy sa zase usádzajú v predzáhradkách a záhradkách, kde si pestujú ovocie a zeleninu.
„V meste je síce smog z tovární a áut. Lenže mestské oxidy dusíka zďaleka nespôsobujú také zdravotné ťažkosti, ako vidiecky toxický prach z poľnohospodárstva,“ hovorí MUDr. Katarína Slotová zo Štátneho zdravotného ústavu v Banskej Bystrici.
Kontaminované potraviny a voda
Zlá strava je jednou z hlavných príčin zdravotných problémov vidiečanov.
Takmer každá rodina si chová prasiatko, v komore visia domáce údené klobásy, slanina a na chlieb sa natiera chutná, ale nezdravá bravčová masť.
Na vidieku si človek vypestuje väčšinu základných surovín. „Zdalo by sa, že to by to malo byť plusom, ale práve tam je problém,“ hovorí internista MUDr. Karol Minárik. Ľudia často v snahe o čo najväčšiu úrodu postrekujú svoje záhradky a čo vypestujú, použijú na jedenie a kŕmenie svojich zvierat. Oboma cestami sa dostávajú pesticídy do organizmu.
Ani voda na vidieku nie je čistá. Voda zo studní má síce omnoho lepšiu chuť, je nechlórovaná a dobre sa pije, ale často je zdraviu nebezpečná.
Nie je totiž zriedkavosťou nájsť súkromné studne, v ktorých je koncentrácia dusičnanov aj desaťnásobne vyššia, ako stanovujú hygienické normy. Podľa odhadov až 70 percent súkromných studní je kontaminovaných minimálne dusičnanmi. Taká voda je dobrá akurát tak na polievanie kvetov.
Ľudia na vidieku skôr zomierajú
Na vidieku je omnoho vyššia úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia, kratšia je dĺžka stredného veku a väčší výskyt nádorových ochorení ako vo veľkomestách. To potvrdzujú štatistiky Medzinárodného ústavu pre zdravie vidieka a životného prostredia.
„Ak vychádzame z údajov o dĺžke života či chorobnosti, tak ľudia na slovenskom vidieku naozaj nežijú zdravšie. Skôr naopak. Rozdiely sa týkajú najmä mužov. Vidiečania tiež menej zarábajú, horšie sa stravujú, menej chodia na dovolenky, neoddychujú,“ tvrdí prezident Centra pre hospodársky rozvoj Ľuboš Vagač.
Niektorí odbormíci dokonca tvrdia, že všetky tieto spomínané riziká života na dedine spoluvytvárajú horšie prostredie ako v meste. Napriek tomu je ešte veľa vecí, ktoré robia videk bezkonkurenčným, je to predsa len menej stresu, relatívne ticho, bližšie k prírode, menšia dostupnosť drog a menšia kriminalita.