Je polovica mája, vonku takmer letná horúčava a čakáreň praktickej lekárky je doslova nabitá. Ľudia si na tenké letné šaty či tričká natiahli svetre, aby v chladnej čakárni neprechladli. Čo sa deje? Na Slovensku nezúri žiadna epidémia, žiadna chrípka ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Je polovica mája, vonku takmer letná horúčava a čakáreň praktickej lekárky je doslova nabitá. Ľudia si na tenké letné šaty či tričká natiahli svetre, aby v chladnej čakárni neprechladli. Čo sa deje? Na Slovensku nezúri žiadna epidémia, žiadna chrípka ani SARS. Aká choroba pritiahla toľko ľudí do čakární?
„Taká slovenská. Strach z platenia,“ hovorí sestrička Anita Tešedíková z košickej ambulancie. Nazvala ho poplatkovým syndrómom.
Bratislavská praktická lekárka MUDr. Bombárová na druhom konci republiky je tiež prekvapená, koľko ľudí má v tomto sparne v čakárni. Väčšina je v dôchodkovom veku. Diagnóza je tiež podobná. O ničom inom ako o poplatkoch sa tu nehovorí. „Už druhý rok sa chystám na preventívnu prehliadku, tak som sa konečne rozhýbal,“ hovorí asi 55-ročný muž. Je tu aj s manželkou, ktorá si chce dať napísať žiadanku k reumatológovi a konečne si dať zmerať hustotu kostí.
„Mnohí pacienti sa začali predzásobovať liekmi. Chronickí pacienti prichádzajú po recepty, ale aj na preventívne prehliadky,“ hovorí lekárka.
Väčší počet balení si nechávajú predpisovať predovšetkým pacienti, ktorí lieky pravidelne užívajú. Veľa však neušetria, lebo lekár môže predpísať lieky maximálne na mesiac dopredu. Ani gynekológovia nemôžu vyhovieť ženám a dievčatám, ktoré by si rady dali predpísať antikoncepciu na polroka či rok dopredu. „Pri predpisovaní hormonálnej antikoncepcie sú nevyhnutné pravidelné krvné testy a vyšetrenia. Takže plateniu za návštevu u gynekológa sa nevyhnú,“ hovorí gynekologička Eva Vrbovská.
Žilinský lekár MUDr. Broďáni dodáva, že v týchto dňoch nielen jasne cítiť väčší tlak pacientov, ale aj ich strach, či vôbec budú mať peniaze na ďalšie liečenie. A nielen to. „Pacienti sa v ordináciách dožadujú konkrétnych informácií a tie nám, zdravotníkom, ako vždy, keď sa niečo mení, chýbajú.“ (uj)