„Zostalo len na poliach niektorých lokalít, napríklad v Rusovciach či oblasti Dunajskej Stredy, kde ho spásajú kravy, zostáva v lesných plodinách a hubách,“ hovorí Ing. Marko Füllöp z oddelenia radiačnej hygieny Ústavu klinickej a preventívnej medicíny.
Keď prepukla panika po Černobyle, ľudia chodili do štátnych zdravotných ústavov merať kaleráby, mrkvy a redkvičky zo svojej záhradky. Do Ústavu klinickej a preventívnej medicíny v Bratislave zase chodili s prosbou dať si zmerať, koľko cézia majú vo svojom organizme.
„Zo začiatku bol veľký nával, teraz už záujem opadol. Kto však má záujem, môže si aj dnes nechať u nás zmerať rádionuklidy v organizme,“ hovorí Ing. Füllöp.
Dnes tu merajú najmä profesionálov, pracovníkov nukleárnej medicíny, ktorí pripravujú dávkovanie pre pacientov, pracujú s otvorenými žiaričmi.
Kto chce vedieť, či náhodou nie je rádioaktívny, má možnosť zmerať sa na celotelovom počítači. Ten je umiestnený na dvore ústavu v špeciálnej kobke, vyrobenej zo železa, ktoré dnes už ťažko nájdete.
„Železo sme kúpili až z Anglicka. Kedysi plávalo po mori na nemeckom krížniku z prvej svetovej vojny. Hľadať dnes železo nezamorené rádioaktívnymi látkami je takmer nemožné. Od čias pokusov s jadrovými zbraňami v roku 1944 je totiž svet zamorený céziom a stronciom. Zamorili stavebný materiál približne tak ako nedávno Černobyľ,“ hovorí Marko Füllöp.
Merajú tu aj stavebný materiál
Veľa materiálov sa vyrába z popolčeka elektrární, preto sa musia merať, aby sa nebodaj neurobili betónové panely, ktoré obsahujú príliš veľa prírodných rádionuklidov, napríklad radónu. Výrobcovia to majú zo zákona povinné.
Ak sa chce zmerať človek, je to podobné, len to trvá trochu dlhšie. Treba si ľahnúť na lôžko, ktoré je vo vnútri kobky, a detektor sa posúva pod ním. Na tú polhodinku si môže aj zdriemnuť.
Ľudia sa často boja do velikánskej železnej kobky vojsť, myslia si, že ich tu niečo ožiari. „Hrubé steny z čistého neožiareného železa práve naopak zabezpečujú, že sa sem nedostane ani prírodné žiarenie, ktorému sa inak nevyhneme,“ hovorí Füllöp.
Celotelový počítač, ktorý je podľa jeho slov najlepší v Európe, je k dispozícii každému, kto má záujem zmerať si rádioaktívne látky v tele.
„Keď má niekto príliš veľa cézia, odporúčame mu, aby prestal jesť hríby, lesné plody, prípadne mäso. Ide totiž väčšinou o ľudí, ktorí konzumujú viac týchto plodín. Každým rokom však koncentrácia izotopov, ktoré možno pripísať Černobyľu, klesá.“
Najviac rádioaktívnych látok spadlo na území od Starej Ľubovne cez Žiar nad Hronom po Dunajskú Stredu, kde boli namerané maximálne hodnoty. Dodnes sú v týchto oblastiach polia, kde je výskyt cézia o niečo vyšší. Avšak nie v takej koncentrácii, ktorá by bola škodlivá. Aspoň tak to tvrdia odborníci. (uj)
