Všetci chceme bývať - ale za čo?

FOTO SME - PETER BOSŇÁK

Napriek úsiliu štátu financovanie bývania leží na pleciach občana. Podporu financovania bývania nemožno chápať ako krátkodobý proces. V tomto roku by sa malo výraznejšie prejaviť aj financovanie bytovej výstavby prostredníctvom hypotekárnych úverov, ktoré sú plánované v celkovom objeme 3,3 miliardy korún (údaj bez Hypovereinsbank a Bank Austria CA). Hypotekárne úvery sú však pre väčšinu ľudí nedostupné. Stavebné sporenie bude na slovenskom trhu financovania bývania dominovať, či už na výstavbu nových bytov, alebo rekonštrukcie starého bytového fondu. Stavebné sporenie nemožno porovnávať s klasickými bankovými produktmi komerčných bánk, lebo 80 percent nasporených finančných prostriedkov smeruje do bývania.

Klienti stavebných sporiteľní sa cítia oklamaní aj znížením štátnej prémie z 30 na 25 percent maximálne do výšky 4500 korún, čo považujú za zmenu podmienok počas zmluvného vzťahu. Štát by mal občana motivovať a pomáhať mu vytvorením podmienok na riešenie problémov spojených s bývaním.

V súčasnosti je na Slovensku až 80 percent bytov, ktoré prešli do osobného vlastníctva a potrebujú rekonštrukciu či až generálnu opravu alebo lepšie zateplenie. Náklady na generálnu opravu jedného bytu predstavujú od 200 000 do 500 000 korún. Štát štátnou prémiou iniciuje občanov na realizáciu týchto aktivít. Štátna prémia je mimoriadne účinný nástroj na podporu bytovej výstavby pre občanov, ktorí sú ochotní sporiť. Sporením vytvárajú občania vlastný kapitál, ktorý je predpokladom na poskytnutie každého druhu úveru. Stavebná sporiteľňa pri úvere do 300000 korún neskúma schopnosť splácania u klienta, stačí úver zabezpečiť jedným ručiteľom.

Strach z hypoték

Nemožno si však myslieť, že prostredníctvom „rýchleho“ hypotekárneho úveru sa zmenia možnosti získania bytu v takej miere, ako vo vyspelom zahraničí. Priemerná nominálna mzda je na Slovensku 11 224 korún, miera nezamestnanosti 18,9 percenta. Príjmová skupina schopných znášať vysoké úverové zaťaženie je znázornená v grafe. Založiť nehnuteľnosť aj napríklad príbuzných, je nezodpovedným rizikom, pretože ak nesplatí klient úver, prídu o strechu nad hlavou aj iní. Pri preukazovaní bonity klienta sa preukazuje aj príjem oboch manželov, ak však odíde žena na materskú dovolenku, riziko neschopnosti splácať úver z jedného príjmu sa naplní. Vo vyspelom zahraničí muž ako živiteľ rodiny bez problémov utiahne zo svojho príjmu okrem iného aj splácanie hypotekárneho úveru.

U nás práve nestabilné ekonomické prostredie, neistota zamestnaneckých vzťahov, vedú občanov k vyššej obozretnosti. Na získanie hypotekárneho úveru treba 40 percent vlastných prostriedkov, čo možno pokryť aj stavebným sporením. Výška hypotekárneho úveru môže byť poskytnutá len do 60 percent ceny nadobúdanej založenej nehnuteľnosti, ktorou môže byť aj novopostavený byt. Zatiaľ je otázkou, ako sa možnosti použitia hypotekárnych úverov na získanie bytu stanú prístupnejšími po znížení úrokovej sadzby, ktoré od 1. februára tohto roku začala Slovenská sporiteľňa a VÚB, Istrobanka a Tatra banka zatiaľ uvažujú podobne.

Každá doterajšia vláda pôsobiaca na Slovensku operovala v programovom vyhlásení rozvojom podmienok smerujúcich k výstavbe bytov. Súčasná vláda mienila efektívnou bytovou politikou pomôcť zabezpečiť bývanie najmä pre mladé rodiny.

Pri postavení a dokončení plánovaných 14 000 bytov ročne by sa malo odovzdať do užívania 56 000 bytov do roku 2002. Slovensko by sa priblížilo pomerom počtu bytov na 1000 obyvateľov z doterajších 310 bytov k vyspelým krajinám, kde užíva 1000 občanov v priemere 410 bytov. Podľa tohto porovnania chýba na Slovensku až 200 000 bytov.

Horúci zemiak

Každá doterajšia vláda však horúci zemiak prehadzovala svojej nástupkyni. Ani spomenuté programové vyhlásenie poslednej vlády nevyzerá v polčase na naplnenie zámerov. Chýba najmä výstavba nájomných bytov, ktoré by pomohli riešiť problémy menej solventných, teda mladých rodín na prahu ekonomickej aktivity, aj starším so zmenenými ekonomickými podmienkami. Roku 2000 štát vyčlenil v rozpočte na výstavbu nájomných bytov 225 miliónov korún a z privatizácie Slovenských telekomunikácií ďalších 300 miliónov. Štátny príspevok na výstavbu až do výšky 50 percent mohli mestá a obce získať v prípade, že cena nimi postaveného bytu v prepočte na meter štvorcový nepresiahne 14 000 korún. Obce sa nedokázali vtlačiť do limitu. Ďalších 30 percent mohli získať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a brzdou bol aj nedostatok vlastných, obecných, prostriedkov vo výške 20 percent. Tým sa stalo, že mestá a obce spomínané stovky miliónov korún nevyužili.

V polovici januára tohto roku vystúpil premiér Dzurinda a ministrer výstavby Harna pred verejnosť s novou informáciou. Na rok 2001 sa plánuje postaviť 15 500 bytov. Z toho nájomných bytov prispeje štát sumou 850 miliónov korún. Približne rovnakou by mal prispieť Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytne nízkopríjmovým domácnostiam lacné úvery s ročným úročením 4,4 percenta. Aj tak ostáva v roku 2002 odovzdať ešte 17 527 bytov.

SIDÓNIA KARLÍKOVÁ