Vo voľnej prírode rastie asi 40 rôznych druhov briez a všetky na severnej pologuli. V období treťohôr rástli brezy hlavne v arktických krajinách. U nás sú rozšírené tri druhy, najbežnejšia je breza biela (Betula pendula). Je to štíhly strom s bielou borkou a tenkými, previsnutými konármi. Všetky brezy nemajú vysoké nároky na pôdu a klímu, rastú aj na veľmi chudobných miestach vysoko na severe. Nevyhovujú im jedine suché oblasti. Breza poskytuje polotvrdé drevo, ktoré sa často používa v nábytkárstve. Vyrábajú sa z nej predmety do domácnosti, kozmetické i lekárske výrobky. Jarné listy brezy sa zbierajú, sušia a používajú do rôznych čajových zmesí s liečivými účinkami na obličky a močové cesty. Na brezovom dreve rastú huby, ktorým sa pripisujú protirakovinové účinky.
Častá je u nás breza plstnatá (Betula pubescens) a trpasličia breza (Betula nana), občas aj breza cukrová (Betula lenta) - až 20 metrov vysoký strom s červenohnedou borkou, ktorá korenisto vonia. Z poranenia jej vyteká šťava, ktorá má až dve percentá cukru. Z jej šťavy sa robieva dokonca aj liečivé víno, tinktúry alebo sirupy.
Pestovať brezu v záhrade môže len ten, kto má veľa priestoru. Breza rastie aj v pomerne hustých skupinkách a vytvára krásne útvary. Brezy sú jednodomé stromy, samčie a samičie kvety sa zakladajú už v predchádzajúcej sezóne v odlišných jahňadách, ich prútie sa využíva ako surovina pre košikárstvo.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
