Strom, dorastajúci do výšky 20 metrov, často viackmenný, pripomínajúci vysoký ker. Produkuje to, čo sa považuje za príklad podstaty chuťovo najlahodnejšej, manny. Pravdepodobne preto, že sa manna spomína v Biblii ako zázračná potrava, ktorou Hospodin nasýtil svoj hladný ľud. Možné to je, pretože v tých miestach, ak je tam dosť vlahy, je jasan mannový doma.
Má veľké, až 30 cm dlhé protistojné nepárno perovité listy. V apríli, súčasne s listami vyrážajú na vetvičkách vzpriamené alebo aj previsnuté metliny kvetov, uvoľňujúce intenzívnu lahodnú vôňu. Koncom leta sa zmenia na metliny nažiek podobných plodom iných jasanov. Najkrajší je jasan mannový počas kvitnutia, pretože kvety pôsobia až neuveriteľne nežne.
Domovom je v južnej Európe a Malej Ázii. Severná hranica výskytu prechádza južným Slovenskom. Nad severnou hranicou prirodzeného výskytu sa tento strom využíva v ozdobnom sadovníctve a často lemuje ulice miest.
Manna vzniká zo šťavy jasanu mannového, ktorá vyteká z poranenej kôry a na vzduchu tuhne. Obsahuje cukor - mannit a je zdrojom aj ďalších látok, ktoré sa používajú v medicíne. Vo veľkom rozsahu sa získavala v južnom Taliansku narezávaním stromov. Nikdy som neochutnala mannu, vytečenú a stuhnutú na kmeni stromu. Jednak sladká chuť a vôňa privábi hmyz, ktorý tam zostáva prilepený, jednak sa na lepkavé pramienky rastlinnej šťavy nalepí more prachu, víreného autami i vetrom. Ale už ako malá som sa mamy pýtala, ako chutí manna a bolo mi povedané, že ako biely chlieb s maslom a medom. Tak tomu verím.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
