Čo kvetiny z prírody, tie už záhradný fanatik nejako vyrypne z pôdy, aby ich vtelil do svojej záhradky. Horšie je to s inými prírodnými objektmi. „Do čerta,“ myslí si záhradník hľadiac na Matterhorn alebo na Gerlach, „túto horu keby som tak mohol mať v záhrade, a tu ten kúsok pralesa s lesnými velikánmi, a to rúbanisko, a túto horskú bystrinu, alebo radšej toto jazero. Táto kyprá lúka by sa tiež pekne vynímala v záhrade, alebo aj kúsok morského pobrežia, a taká zrúcanina gotického kláštora by sa mi tiež hodila. A chcel by som mať tamtú tisícročnú lipu, a táto antická fontánka by sa u mňa vynímala celkom pekne. A čo stádo jeleňov alebo nejaký ten kamzík, alebo aspoň táto alej prastarých topoľov, tamtá skala, tu tá rieka, tam ten dubový háj alebo ten bielučký a modrý vodopád, či aspoň toto tiché a zelené údolie…“
Keby sa nejako dala uzavrieť zmluva s čertom, ktorý by záhradníkovi splnil každé želanie, zapredal by mu záhradník svoju dušu. Ale hovorím, ten chudák čert by mi tú dušu sakramentsky draho zaplatil. „Chlapisko mizerné,“ povedal by konečne, „kým by som sa musel takto drieť, ťahaj radšej do neba - aj tak inde nepatríš.“ A švihajúc zlostne chvostom, až by ním pozrážal kvety rimbaby a záplavákov, šiel by si po svojom a nechal by záhradníka i s jeho neskromnými a nevyčerpateľnými žiadosťami.
* * *
Vedzte, že hovorím o záhradníkovi záhradnom a nie o tých sadároch a zeleninárkach. Nech si sadár žiari nad svojimi jabĺčkami a hruškami, nech sa raduje zeleninár z nadživotnej veľkosti svojich kalerábov a zelerov. Pravý záhradník cíti vo všetkých kostiach, že august, to už je také obdobie obratu. Čo kvitne, to sa už rýchlo chystá odkvitnúť. Teraz ešte príde obdobie jesenných astier a chryzantém, a potom dobrú noc. Ale, ale, ešte ty, žiariaca floxa, kvietok farský, ty, zlatý starček a zlatobyľ, zlatá rudbekia, zlaté harpalium, zlatá slnečnica, ešte vy a ja, ešte sa nedáme, kdeže! Po celý rok je jar a po celý život je mladosť. Vždy je z čoho kvitnúť. To sa iba tak hovorí, že je jeseň, my zatiaľ rozkvitáme iným kvetom, rastieme pod zemou, zakladáme na nové výhonky. A vždy je čo robiť. Iba tí, ktorí majú ruky vo vreckách, hovoria, že sa to obracia k horšiemu. Ale kto kvitne a nesie plod, nevie nič o jeseni, ale práve o zlatom lete, aj keby to bolo v novembri. Nevie nič o úpadku, ale o rašení. Jesenná astra, drahý človeče - rok je taký dlhý, že ani konca nemá.
(Preložené z knihy Zahradníkův rok)
KRESBA - JOSEF ČAPEK
