FOTO – ARCHÍV AUTORKY
Deti majú svoje osobité charaktery už od najútlejšieho veku. Ich rozvoj je do veľkej miery podmienený priestorom určeným rodičmi, ktorý môže stimulovať, alebo naopak potláčať ich záujmy. Dotvorenie priestoru detskej izby je oveľa viditeľnejšie ako pri ktorejkoľvek inej časti bytu. Napokon, ak tento priestor deťom vyhovuje, trávia v ňom najviac času. Je polyfunkčný, a práve preto si jeho zariaďovanie musíme dôkladne premyslieť. Ak sa rodičia na tento krok podujali, tak určite v snahe vytvoriť dieťaťu čo najútulnejšie a zároveň najpraktickejšie miesto v byte.
Dieťa potrebuje miesto na spanie, oddychovanie, hru, sústredenú prácu, na hračky a knihy. Keďže rastie, mení pri tom záujmy a strieda veci okolo seba v závislosti od motorického i psychosomatického vývoja, neoceniteľná je variabilita priestoru. Nesmieme zabúdať na priestranné miesto pre hru na dlážke. Deti k nej majú svojím vzrastom najbližšie, často si práve na dlážke najradšej rozkladajú hračky.
Radšej sa párkrát nadýchnúť
Deti od štyroch-piatich rokov môžeme pokojne zapojiť aj do priameho zariaďovania izby, napríklad pri rozmiestňovaní nábytku, ukladaní hračiek alebo dokonca aj pri maľovaní stien – veď farba je jedným z najzákladnejších kritérií, ktorým sa u detí riadime. Mnoho detí napríklad veľmi rado kreslí na stenu. Častejšie sa stáva, že ich za to rodič skôr poriadne vyhreší, ako pochváli. Preto je lepšie najprv sa „párkrát nadýchnuť“, ako hneď dieťa trestať, a takýto tvorivý prístup dieťaťa radšej využiť – nechať mu priestor na realizáciu v rámci jeho vlastnej izbičky. V súčasnosti je v predaji už široká ponuka farieb, ktoré majú úžasné krycie schopnosti, takže prípadný neúspech sa dá vždy podľa potreby premaľovať. Nie je to síce lacný špás, ale je dobre na to v rámci možností myslieť.
Koľko nás tu býva?
Ďalším rozmerom zariaďovania detskej izby je jej obývanie viacerými deťmi. V takomto prípade treba dbať na rôzne záujmy detí, obklopovať každého osobitne predmetmi, samozrejme, takými, ktoré potrebuje. Každé dieťa si zaslúži vlastný pracovný stôl, vlastnú posteľ a hračky, motivujúce jeho prejavy v tvorivosti. Nie vždy sa to dá, ale treba poskytnúť dieťaťu aspoň malý pocit súkromia. Rozhodnúť sa podľa možností, či deťom rozdeliť priestory na základe miesta užívania – na spálňu a hrací priestor, alebo rešpektovať ich súkromie a deliť izbu na viac formálne podobných kútikov.
Deti si svoj priestor charakterizujú aj samé – obľúbenými miestami, činnosťami a predmetmi, ktoré používajú. Ak dieťa napríklad často zaspáva na jednom mieste v izbe na dlážke, zrejme to bude preňho miesto najvhodnejšie na spanie a pre rodičov výzva premiestniť detskú posteľ. Umiestnenie postele či pracovného stolíka by sa malo popri rešpektovaní vzťahov celého priestoru určiť podľa svetových strán, hlučnosti a svetla.
Byt v malom
Detská izba je vlastne taký byt v malom. Dieťa tu trávi čas pri samostatnej činnosti, s rodičmi aj s kamarátmi. V závislosti od veku dieťaťa by mal rodič, vychádzajúc popri svojich nápadoch aj zo záujmov a návykov detí, tvoriť priestor okrem účelnosti príťažlivo aj po výtvarnej stránke. A dbať pri tom na „mierku“ dieťaťa – pozerať sa na priestor a objekty jeho očami.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
