Fajčenie je realitou v mnohých podobách. Rôzni sú aj jeho odporcovia. Tí, ktorí nefačili vôbec, väčšinou nemajú problém zdržiavať sa v spoločnosti fajčiarov, tí bývalí, poučení vlastnou skúsenosťou, sú na seba nadmerne hákliví. Zástancov fajčenia ani nemusíme hľadať, pretože nám stačí, keď politik povie, že treba fajčiť stále viac, aby v dôsledku fajčenia nastala čo najrýchlejšia smrť. Štátu potom porastú dane a ušetrí zároveň na dobrých pár dôchodkoch.
Ani sami fajčiari nie sú celkom hodení do jedného vreca. Častujú sa aj kritikami z vlastných radov. Slabší fajčiar poučuje silného, aby fajčil menej (koľko by to asi tak malo byť?), silný sa smeje, že ten slabší ani poriadne nevie fajčiť. Všetci spolu si myslia, že viac či menej zápasia so zlozvykom doby. Tá však siaha príliš hlboko do minulosti a v rôznych krajinách jej prislúcha svojský druh obradnosti.
Pre Indiánov znamenala fajka mieru, ktorú vyfajčili so svojimi niekdajšími nepriateľmi, niečo podobné, ako keď dnes slávnostne podpíšeme dlho pripravovanú zmluvu. V čase, keď boli prví osadníci Ameriky zasvätení do tohto zvyku pri slávnostných posedeniach s Indiánmi, však ešte nemohli tušiť, čo všetko môže rozšírenie tabaku spôsobiť. Štatistické údaje sú totiž neúprosné. (ea)
