Môže nejako súvisieť soľ a prospech našich detí? Nedávny výskum v Nemecku potvrdil, že áno. Žiaci s nedostatkom jódu mali v priemere o 30 percent nižší inteligenčný kvocient ako ostatné deti. Tak to deťom na Slovensku nehrozí.
Podľa najnovšej štúdie majú naše deti doslova ideálnu hladinu jódu.
„Výsledky výskumu boli také vynikajúce, až nás prekvapili. Slovensko absolútne splnilo kritériá, ktoré má Svetová zdravotnícka organizácia v oblasti jódovej profylaxie,“ hovorí endokrinologička doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc., ktorá štúdiu spolu so svojimi spolupracovníkmi v týchto dňoch ukončuje.
Prečo je jód taký dôležitý?
Jód potrebuje štítna žľaza ako zápalnú sviečku na produkciu hormónov. Už pri menšom znížení funkcie štítnej žľazy sa človek cíti unavený, malátny a ospalý. Potrebujeme ho iba nepatrné množstvo, ale jeho nedostatok môže mať značné zdravotné následky u detí i dospelých.
Nedostatkom jódu trpí až jedna miliarda obyvateľov planéty, najmä v menej vyspelých krajinách je situácia alarmujúca. Hladina jódu u našich detí je však taká dobrá, že sa približujeme škandinávskym krajinám. Čo to znamená?
„Jód je dôležitý pre normálnu činnosť štítnej žľazy, čiže naše deti majú základný stavebný materiál pre tvorbu hormónov a to je veľmi dôležité. Deficit jódu je totiž mimoriadne nebezpečný najmä pre vyvíjajúci sa organizmus. Môže spôsobiť ľahký pokles IQ až kretenizmus,“ hovorí MUDr. Košťálová.
Jód a prospech v škole
Od roku 1951 sa u nás začalo s jodidáciou soli pridávaním jodidu draselného do kuchynskej soli. Táto dávka sa postupne zvyšovala. Vďaka existencii povinnej jódovej profylaxie poklesol výskyt strúm z nedostatku jódu a zlepšil sa prospech detí.
Podľa medzinárodnej štúdie iniciovanej Unicefom, počas ktorej sa vyšetril odpad jódu v moči vyše 1800 detí vo veku 6 až 12 rokov na celom Slovensku, patrí dnes dokonca jódová profylaxia na Slovensku medzi najúčinnejšie v Európe.
Od februára roku 2000 sa zmenil spôsob jodidácie soli a zrejme to spôsobilo, že výsledky štúdie sú také vynikajúce. Do soli sa už nedáva jodid draselný, ktorý vyprcháva v priebehu pol roka, ale jodičnan, ktorý je stabilný.
Keby soľ nebola jodidovaná, hrozilo by opäť riziko vzniku endemických strúm a zníženej funckie štítnej žľazy. Hladina jódu u dospelej populácie zatiaľ nie je zmeraná, ale odborníci na základe štúdie robenej v detskej populácii predpokladajú, že je rovnako dobrá.
Denná odporúčaná dávka jódu
| WHO odporúča tieto minimálne denné dávky jódu: | ||
| (v mikrogramoch) | ||
| dojčatá | 50 | |
| deti od 1 do 6 rokov | 90 | |
| deti od 6-17 rokov | 120 | |
| dospelí | 150 | |
| tehotné a dojčiace ženy | 200 |
Potraviny s vysokým obsahom jódu:
(v mikrogramoch na 100 g)
višne – 330, čerešne – 274, treska – 135, vajce – 97,4, citrón – 80, úhor – 50, makrela – 45, šampiňóny – 18
Jedna lyžička jodidovanej soli obsahuje asi 300 mikrogramov jódu.
