Na linke záchrany dvíhajú telefóny nepretržite 24 hodín. Lekári sú presvedčení, že radami, ako poskytnúť prvú pomoc, dokážu zachrániť až 30 percent ľudí, ktorí by inak zomreli. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
V call centre zvoní telefón.
„Moja manželka vrávorá. Krúti sa jej hlava. Pichla si inzulín a odpadáva,“ rýchlo hovorí vzrušený mužský hlas.
„Nezabudla sa najesť?“ pýta sa lekárka. „Podajte jej kocku cukru,“ stihne povedať. Zrazu cvak. Hovor sa prerušil.
MUDr. Helena Brousilová, ktorá má práve službu na linke záchrany, chvíľu so sestričkou čakajú.
Potom vytáčajú číslo, odkiaľ muž volal.
„Stáva sa, že ľudia zavolajú a pritom v rozrušení mimovoľne spojenie prerušia. Keďže naša technika umožňuje zistiť, odkiaľ hovor prišiel, môžeme sa s volajúcimi spojiť,“ hovorí lekárka.
O chvíľu sa od manžela diabetičky dozvedá, že mu došiel kredit na mobile, ale našťastie práve dorazila aj sanitka. V call centre, ako volajú túto miestnosť, zažili od apríla takýchto situácií už stovky.
Nedávno po telefóne dokonca takmer hodinu resuscitovali staršieho pána, ktorý odpadol v lese na strednom Slovensku.
„Zavolali sem dvaja mladí muži, ktorí sa muža snažili zachrániť. Jeden držal mobil a druhý ho podľa inštrukcií oživoval. Sanitka dlho nechodila, tak sme ju z nášho centra znova aktivovali. Muži našťastie ovládali umelé dýchanie aj masáž srdca, žiaľ, lekári zo záchranky už museli skonštatovať smrť,“ hovorí MUDr. Brousilová.
Telefóny tu zvonia nepretržite 24 hodín. Denne asi 60 ráz z celého Slovenska. Sú za cenu miestneho hovoru, aby nedochádzalo k zneužitiu. Niektorí ľudia si zatiaľ len overujú, či číslo naozaj funguje, inokedy ide skutočne o život.
Lekárka znova dvíha telefón. Volajú dve mladé ženy, ktoré si všimli na zastávke autobusu omdlievajúce dievča. Po tom, ako vyťukali 155, zavolali aj na linku záchrany. „Leží tu asi 15-ročné dievča, má kŕče a trasie ju.“ Lekárka im kladie po telefóne otázky, jedna zo žien sleduje dievčinu, druhá odpovedá do telefónu.
Prvá podľa pokynov nakláňa hlavu dievčiny do takej polohy, akú radí lekárka. Po pár cielených otázkach vysvitne, že ide o epileptický záchvat, ktorý sa pominul skôr, než prišla záchranka. Za pomoci mladých žien sa však mladá epileptička nezadusila.
Helena Brousilová dodáva: „Dievčatá mi veľmi ďakovali, že som im pomáhala. Ja im na to, že ja ďakujem im. To ony ju zachránili. Aj keď človek neprejde kurzom prvej pomoci, sme schopní jednoduchými inštrukciami, otázkami a radami presne ho navigovať, čo má robiť, ako pacienta uložiť, obrátiť,“ hovorí lekárka.
Aj tak si neodpustíme otázku. Teraz sa všetci boja lekárskeho pochybenia, žalôb, súdov. Rady cez telefón môžu byť veľmi ošemetné.
Neboja sa?
„Ja som neváhala ani chvíľu, roky som slúžila v rýchlej zdravotnej pomoci a potom na áre. Všetci, čo tu robíme, sme školení, vyjadrujeme sa len k tomu, na čo tu sme, pri ohrození života,“ hovorí MUDr. Brousilová. Lekári pracujúci na Linke záchrany sú z bratislavskej ružinovskej nemocnice z oddelenia anestéziológie a resuscitácie. Sú presvedčení, že radami ako poskytnúť prvú pomoc, dokážu zachrániť až 30 percent ľudí, ktorí by inak zomreli.
(uj)
